BENÁTKY - V talianskych Benátkach vrú emócie. Mesto pretkané stovkami kanálov neprestáva fascinovať návštevníkov z celého sveta. A na druhej strane rozčuľovať zmenšujúcu sa skupinu miestnych obyvateľov, napísal britský denník The Guardian.
Benátky sú stále známe ako La Serenissima, najpokojnejšie mesto. Kedysi bývali miestom, kde obyvatelia vľúdne vítali návštevníkov tvorených prevažne intelektuálmi, spisovateľmi a umelcami. V súčasnosti je ale ťažké predstaviť si podobne šťastnú koexistenciu, keď sa preplietate bludiskom uličiek a vodných kanálov a hovoríte s miestnymi ľuďmi.
Vyľuďňovanie a hromadná turistika sú dlhodobou príčinou nespokojnosti miestnych. Ale tento rok v lete sa zdá, že posledná kvapka trpezlivosti, po ktorej pohár pretečie, už nie je ďaleko. Tento mesiac vyšlo do ulíc odhadom dvesto Benátčanov v protestnom pochode proti turistickému priemyslu, ktorý podľa nich ničí ich kvalitu života aj životné prostredie a vyháňa miestnych preč. Počet stálych obyvateľov Benátok klesol z približne 175-tisíc v období po druhej svetovej vojne na terajších 55-tisíc.
Carlovi Beltramemu, jednému z organizátorov protestu a vedec z benátskej Univerzity Ca'Foscari, sa cnie po dobách, kedy vziať si vziať motorové vodné taxi nebolo stresujúce, alebo kedy cestou k lekárovi v oblasti mosta Rialto neuviazol v pomaly sa presúvajúcom dave turistov. "Každý rok sa odtiaľ odsťahuje zhruba dvetisíc ľudí. Ak to bude ďalej postupovať týmto tempom, o pár rokov budú Benátky obývané len turistami. A to bude spoločenská, antropologická aj historická katastrofa."
Či už sú otrávení zo selfie tyčiek, hlučných kufrov na kolieskach alebo ľudí konzumujúcich raňajky na niektorom z 391 mostov v meste, nespokojnosť Benátčanov s 28 miliónmi návštevníkov každoročne zaplavujúcich mesto dosiahla alarmujúce hodnoty. Počas júlového rána v štvrti Cannaregio, ktorá je zastrčená bokom od preplnenej oblasti námestia svätého Marka, sa stále ešte dá zachytiť náznak pôvodného benátskeho životného štýlu. Dobre oblečení ľudia sa spolu živo bavia, zatiaľ čo nakupujú u mäsiare či pekára, alebo sa zídu na pohárik v bare. Deti sa voľne hrajú na ulici.
Táto oblasť zostáva prevažne nerušená turistami, ale podľa Luciana Bortota, ktorý sa tu narodil, je to tu čokoľvek, len nie pokojné. "Pýtate sa, aké to je žiť v tomto cirkuse? Bývalo to úžasné, žilo tu veľa umelcov. Problémom súčasnosti je hromadná turistika. Ľudia, čo sem prídu len na niekoľko hodín, nič poriadne nevidia. Pre nich je to v podstate rovnaká nočná mora ako pre nás."
Rovnako ako jeho susedia, aj Bortot nenávidí obrie lode, ktoré preplávajú kanálom Giudecca štyri alebo päťkrát denne, zamoria všetko navôkol dymom, než sa z nej vylodia tisíce ľudí, niekedy až 44-tisíc pasažierov, v historickom centre. Vadí mu aj nárasť izieb ponúkajúcich turistické ubytovanie s raňajkami, kvôli ktorým je pre stálych obyvateľov nemožné nájsť dom na prenájom alebo na dlhodobú zmluvu.
So svojím karnevalom, filmovým festivalom plným hviezd a umeleckou výstavou Biennale si Benátky dlhodobo pestujú turistický ruch. Toto priemyselné odvetvie do mestskej pokladnice každoročne prináša milióny a poskytuje tisíce pracovných miest. Teraz sa ale zdá, že vystresovaní Benátčania nedokážu žiť ani s turistami, avak ani bez nich.
