PARÍŽ - Matka vzbudzuje celý register citov - lásku, hnev, nepochopenie. Nech sa prejavuje akokoľvek, ostáva vo svete každého postavou vyvolávajúcou obsedantné myšlienky. Keď chýba, stáva sa objektom túžby. Keď je všadeprítomná, môže sa stať zdrojom roztržky. Ale vždy, keď na ňu spomíname, znežnie náš hlas a oči zvlhnú, píše francúzsky denník Le Figaro.
"Matka je prvým objektom lásky, je chrbticou, ktorá štruktúruje malé dieťa a v dôsledku toho aj dospelého človeka, ktorým sa stávame," hovorí psychoanalytik Philippe Grimbert.
A potom sa jedného dňa mýtus rozplynie. Obraz matky sa stáva transparentnejší. Dieťa objavuje, že matka je tiež ženou s vlastným životom, často naplneným tajomstvami, zakázanými láskami a paralelným svetom. Dieťa kričí, že je zradené. Valerie Malletová spomína na deň, keď jej mama oznámila, že muž, ktorého 35 rokov považovala za svojho otca, ním v skutočnosti nie je. Bolo to v nedeľu, keď pozvala matku na večeru. Tá ju informovala o smrti "starého priateľa", známeho psychoanalytika. Valerie sa vtedy z neznámeho popudu spýtala: "A kto je môj otec?" A matka bez mihnutia oka zahlásila: "To bol práve on." Toľko rokov ticha a pretvárky! Chcela som ťa len chrániť, tvrdila matka.
"Dozvedáme sa to po kvapkách, podľa okolností," usudzuje Grimbert. "Tvoj dedko spáchal samovraždu. Tvoj otec nie je tým, za koho ho považuješ. Matka sa spustila so záhradníkom." Keď sa to dozvieme, šokuje nás to. Nakoniec sú ale tieto tajomstvá celkom všedné.
"Otázka transparentnosti je pomerne nedávneho dáta. V mojej dobe bolo nehovoriť dieťaťu pravdu bežnou praxou. Zaujímavé je však pozorovať, ako sa to, čo nemá byť povedané, prejavuje v gestách, v mlčaní, postojoch a výrokoch, ktoré nadobúdajú zmysel až neskôr. Raz pri sedení jeden z mojich pacientov vybuchol od smiechu. Vraj bol adoptovaný ešte ako dieťa a jediný to nevedel. Spomínal, ako chodili do pekárne, kde mu pekárka hovorila: "Malý chlieb pre malého bastarda. Krutosť nemala hranice. Majú matky právo zachovávať také tajomstvá, ktoré môžu traumatizovať ich potomkov," pýta sa psychoanalytik Serge Hefez.
Má matka právo na tajomstvo? Malletová tú svoju ospravedlňuje. "Zachránila mi život. Bez nej by som nežila, pretože môj otec chcel, aby išla na potrat. Neskôr mi vysvetlila, že bolo lepšie žiť s mužom, ktorý nebol mojím otcom, ale ktorý ma miloval, než s otcom, ktorý ma nechcel. Proti takému zdôvodneniu nemožno nič namietať."
