YPRES/PRAHA - Bojová látka yperit, označovaná podľa charakteristického zápachu ako horčicový plyn, bola použitá v niekoľkých konfliktoch 20. storočia vrátane oboch svetových vojen, nedávno yperit použil aj Islamský štát. Jeho smrtiace účinky sa prejavujú predovšetkým leptaním slizníc. Svoj názov získal podľa belgického mesta Ypres, kde ho pred 100 rokmi, 12. júla 1917, prvýkrát použili Nemci v bojoch prvej svetovej vojny.
Plyn, ktorý zabil sto ľudí: Dielo nacistických vedcov, smrť do pár minút
Horčicový plyn, ktorý je cítiť po cesnaku či horčici, prvýkrát syntetizoval v roku 1860 anglický chemik Frederik Guthrie, podľa niektorých zdrojov ho vynašiel už v roku 1822 belgicko-francúzsky chemik César-Mansuete Despretz. Nemecká armáda ho použila najprv v tretej bitke o Ypres proti britským a neskôr aj proti francúzskym jednotkám.
Chemické zbrane vôbec prvýkrát použila v roku 1915 takisto nemecká armáda, išlo o chlórový plyn. Za prelomový okamih v histórii chemických zbraní sa ale považuje práve nasadenie yperitu. Na rozdiel od iných bojových plynov mala nová zbraň pre útočníkov význam v tom, že proti nej nepomáhali plynové masky, pretože na vyvolanie účinku stačí kontakt s kožou. Navyše je horčicový plyn veľmi stabilný a dokáže bojisko spoľahlivo zamoriť na rad hodín až niekoľko dní.
Yperit preniká drevom, kožou, tkaninami a pôsobí v kvapalnom i plynnom stave. Do organizmu preniká všetkými cestami - kožou, dýchacími orgánmi, očnými spojivkami aj zažívacím ústrojenstvom. Najcitlivejšími orgánmi po použití yperitu sú oči, dýchacie orgány a koža. Na koži účinkuje do štyroch až ôsmich hodín, v zažívacom trakte po 30 až 60 minútach. Pri vdýchnutí účinkuje do niekoľkých hodín. Môže byť použitý v delostreleckej a leteckej munícii alebo striekaní z lietadiel.
Utrpenie vojakov bolo enormné, mali pľuzgiere po celom tele, zápaly očí, ktoré niekedy viedli až k slepote, zažívacie problémy, poleptané pľúca. Podľa odhadov bolo pri prvom použití yperitu zasiahnutých viac ako 2000 vojakov, z ktorých 60 až 80 zomrelo.
Yperit neskôr použili napríklad Taliani počas taliansko-etiópskej vojny v 30. rokoch uplynulého storočia, Japonsko ho využívalo v druhej čínsko-japonskej vojne (1937 až 1945), objavil sa tiež v 80. rokoch vo vojne Iraku s Iránom a režim bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna ho použil v roku 1988 pri útoku na kurdské mesto Halabdža, pri ktorom zahynulo 5000 Kurdov.
V 2015 použil yperit podľa vyšetrovacej správy OSN Islamský štát v sýrskej obci Mára. Podľa niektorých správ horčicový plyn organizácia použila aj vlani v apríli proti sýrskym vládnym vojakom v boji o armádne letisko vo východosýrskej provincii Dajr az-Zaur.
Používanie chemických zbraní zakazuje Dohoda o chemických zbraniach. Prijali ju v Ženeve v septembri 1992, účinnosť nadobudla v apríli 1997. Dohoda nahradila protokol z roku 1925 o zákaze použitia dusivých, otravných alebo podobných plynov a bakteriologických prostriedkov vo vojne.
Dodržiavanie zmluvy monitoruje Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá v roku 2013 získala Nobelovu cenu za mier. Dohodu doteraz podpísalo 192 krajín, z členských krajín OSN tak neurobil Egypt, Južný Sudán a KĽDR.
