BRATISLAVA - Nikotín. Fajčenie. Rakovina. Faktické súvislosti medzi týmito troma pojmami sú stále ešte zahalené dymom poloprávd a mýtov. Ste presvedčení, že za všetko cigaretové zlo, počnúc zožltnutými prstami a končiac závažnými ochoreniami, môže nikotín? Nie ste sami.
Spôsobuje nikotín rakovinu?
Podľa vedcov z Minnesotskej univerzity má nadpolovičná väčšina fajčiarov mylné predstavy o tom, ktorá časť cigarety pre nich znamená reálne nebezpečenstvo prepuknutia smrteľných chorôb. V dotazníku štúdie až 65 % opýtaných fajčiarov uviedlo, že za pôvodcu rakoviny pľúc považujú nikotín. Ešte väčšia časť respondentov, 71 %, verí tomu, že nikotín je príčinou rakoviny ústnej dutiny. Doteraz nijaký prieskum pritom nepreukázal, že nikotín by mohol mať karcinogénne vlastnosti. Táto bezfarebná olejovitá prírodná látka je len jednou z niekoľkých tisícok zložiek tabaku. Zvýšené riziko rakoviny predstavuje spôsob, ako nikotín prijímame do tela – teda spaľovanie tabaku. Práve pri horení cigarety prenikajú do pľúc fajčiara jedovaté splodiny, spomedzi ktorých je viac ako šesťdesiat preukázateľne rakovinotvorných.
Odhalia fajčiara nikotínové škvrny?
Áno, odhalia, nie však nikotínové. Jednou z najviditeľnejších a zároveň najnevzhľadnejších známok fajčenia sú dožlta zafarbené prsty, nechty a zuby, teda miesta, ktoré ako prvé prichádzajú do kontaktu s cigaretou. Aj keď sa ich pôvod zvykne pripisovať nikotínu, v skutočnosti za ne môže čierna lepkavá súčasť tabaku, decht. Tak ako prezradí silného fajčiara, prezradí aj „miesto činu“. Jeho stopy možno nájsť na stenách a stropoch interiérov, kde ľudia často fajčievajú.
Je „dym“ z e-cigariet nebezpečný?
E-cigarety a ďalšie moderné náhrady cigariet sľubujú neškodnejšie užívanie nikotínu vďaka rozdielnemu mechanizmu, akým táto látka preniká do tela. Zahrievaním tabaku pri nižších teplotách, keď nedochádza k horeniu, sa „stratí“ 90 až 95 percent toxínov, ktoré sú súčasťou tabakového dymu. Napriek týmto zisteniam je verejnosť stále pomerne skeptická voči ľuďom, čo poťahujú svoju nikotínovú dávku z nabíjacích zariadení a okolie od nich bočí v obavách zo zhubných následkov pasívneho fajčenia. Zbytočne. Nové alternatívy cigariet síce vypúšťajú do ovzdušia niečo, čo vizuálne pripomína dym, ale v skutočnosti ide o aerosól, teda viditeľné kvapôčky vodnej pary zložené hlavne z nikotínu, glycerínu a aromatických látok. Riziká vdychovania aerosólu sa prakticky rovnajú nule, uvádzajú lekári.
Má nikotín aj pozitíva?
Má, ale nedočítate sa o nich tak často, ako o negatívach. Prečo? Odborníci sa obávajú, že nikotín je v povedomí ľudí tak úzko spätý s konvenčným procesom fajčenia, že poukazovanie na jeho prospešnosť by mohlo viesť k nárastu fajčiarov. Farmakológia pritom už niekoľko rokov skúma využitie nikotínu na lekárske účely, napríklad pri prevencii Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, ako aj liečbe depresie či úzkostí. Nikotín pôsobí ako stimulant, v podpore pamäte a sústredenia je dokonca účinnejší ako kofeín. Vo vyšších dávkach upokojuje, priaznivý je tiež jeho vplyv na peristaltiku čriev, čo sa odráža na lepšom trávení. Nikotín ako návyková látka je však zároveň zodpovedný za to, že 80 percent fajčiarov sa stáva od fajčenia závislých a len mizivé percento z nich sa svojej závislosti dokáže zriecť.
Čaká nás budúcnosť bez fajčenia?
Veľké tabakové koncerny v posledných rokoch zásadne menia smer a investujú do vedy s cieľom vyvinúť novú generáciu bezdymových, a teda aj bezpečnejších tabakových produktov. Vychádzajú tak v ústrety ľuďom, ktorí si nechcú odoprieť nikotín, no tiež nechcú riskovať dlhodobé následky inhalovania cigaretového dymu. „Budúcnosť bez fajčenia“ by mala mať formu regulovanej spotreby nikotínu, komfortnejšej pre fajčiara aj pre jeho okolie, a s výrazne nižšími zdravotnými rizikami.
