MOSKVA/PRAHA - Ruský kozmonaut Vladimir Komarov sa stal v roku 1964 členom prvej viacčlennej posádky, ktorá sa pozrela do vesmíru. Ďalšie prvenstvo ho čakalo v roku 1967. Bol vybraný pre prvý pilotovaný let novej kozmickej lode Sojuz. Prípravu už od začiatku sprevádzali problémy, ktoré však sovietske vedenie ignorovalo kvôli honbe za prvenstvom v kozmickom súboji so Spojenými štátmi. Pri pristávaní Sojuzu-1 pred 50 rokmi, 24. apríla 1967, sa zamotal padák a Komarov zahynul. Vo svojich štyridsiatich rokoch bol prvým kozmonautom, ktorý zomrel pri lete do vesmíru.
Sme vo vesmíre naozaj sami? Vedci sa obávajú, že všetci mimozemšťania sú mŕtvi!
"Kozmická loď Sojuz-1, úspešne zabrzdená z prvej kozmickej rýchlosti, preletela hustými vrstvami atmosféry. Vo výške sedem kilometrov sa skrútili šnúry hlavného padáka a Sojuz-1 dopadol na zem veľkou rýchlosťou. Pri dopade zahynul kozmonaut Vladimir Komarov," znelo prvé oficiálne oznámenie katastrofy. Na problémy okolo vývoja Sojuzu pritom už pred štartom upozorňoval sovietske vedenie na čele s Leonidom Brežnevom napríklad prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin, ktorý pri osudnom lete robil Komarovovi náhradníka a ktorý bol veľmi blízkym priateľom Komarova. Desaťstránkový list výhrad sa ale k Brežnevovi nedostal a vtedajší sovietsky vodca sa o tragédii dozvedel v Karlových Varoch, kde sa zúčastnil konferencie komunistických a robotníckych strán o európskej bezpečnosti.
Moskovský rodák (narodený 16. marca 1927) Komarov sníval od detstva o kariére stíhacieho letca. V roku 1949 vyštudoval vojenské letecké učilište a potom slúžil u stíhacieho letectva. V roku 1952 vstúpil do KSSZ a v roku 1959 ukončil leteckú inžiniersku akadémiu Žukovského. Kozmickú kariéru začal v roku 1960 zaradením do prvého oddielu kozmonautov.
V roku 1964 úspešne velil misii Voschod-1 s prvou viacčlennou posádkou. Let bol realizovaný na príkaz vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, ktorý požadoval vypustenie lode s troma kozmonautmi najneskôr do osláv VOSR. Keďže sa loď Sojuz ešte len rodila, bol sovietsky hlavný konštruktér a šéf kozmického programu Sergej Koroľov nútený upraviť existujúcu loď Vostok. Po úpravách nemala loď žiadny záchranný systém a kozmonauti leteli do vesmíru bez skafandrov.
Prípravy projektu Sojuz sprevádzali od začiatku technické problémy a podľa historikov tiež spory o miesta v posádke medzi civilnými a vojenskými organizáciami. Plán prvého letu Sojuzu bol taký, že loď sa mala po niekoľkých obletoch Zeme stretnúť so Sojuzom-2, ktorý mal odštartovať o deň neskôr, a kozmonauti mali prejsť voľným priestorom medzi svojimi plavidlami. Na novej lodi sa údajne vyskytovalo viac ako 200 chýb, ktoré ale sovietske vedenie ignorovalo. Sovietsky zväz sa začal po počiatočných úspechoch podľa odborníkov oneskorovať v kozmickom "závode" s USA a bolo treba vyskúšať novú loď, ktorá mala v budúcnosti slúžiť pre let k Mesiacu.
Sojuz-1 s Komarovom odštartoval z Bajkonuru 23. apríla 1967. Komarov pozdravil sovietsky ľud a tiež napríklad bojujúci Vietnam, ale ihneď po výstupe na obežnú dráhu začali problémy. Nevyklopil sa solárny panel, systémy mali nedostatok energie, vynechávala klimatizácia a zhoršilo sa spojenie. Horšie ale boli poruchy systému orientácie lode, ktorá začínala rotovať, a Komarov ju musel ručne stabilizovať. Bolo rozhodnuté prerušiť let a odvolať štart Sojuzu-2. Loď začala zostup pri 19. obehu.
Rotácia pri zostupe ale spôsobila stočenie padákových šnúr, po hlavnom padáku sa zamotal aj záložný a Sojuz-1 sa zrútil okolo siedmej hodiny rannej moskovského času do Orenburskej stepi východne od mesta Orsk. Po náraze začala kabína horieť a Komarov, ktorý mesiac pred letom oslávil ešte len štyridsiate narodeniny, zahynul. Ďalší Sojuz sa vydal do vesmíru až o rok a pol neskôr.
Komarov bol ženatý, mal dve deti. Jeho pozostatky boli dva dni po havárii uložené pri oficiálnej ceremónii bez účasti Brežneva ku Kremeľskej stene. Je po ňom pomenovaný jeden z asteroidov a kráter na Mesiaci a skladateľ Brett Dean napísal o katastrofe symfonickú báseň Komarov 's Fall.
