POLUVSIE - Slovenský rotmajster Jozef Gabčík, ktorý sa narodil 8. apríla 1912 v dedine Poluvsie neďaleko Žiliny, vykonal spolu s o rok mladším českým rotmajstrom Janom Kubišom v máji 1942 atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Išlo o najväčší čin európskeho domáceho odboja počas vojny.
Gabčík po absolvovaní meštianskej školy v Rajeckých Tepliciach odošiel do Čiech, kde sa vyučil za kováča, v Žiline potom aj za strojného zámočníka. V rokoch 1934-1937 slúžil ako poddôstojník v pešom pluku v Košiciach, neskôr pracoval vo vojenskej chemickej továrni. Po zdravotnom úraze sa stal vedúcim skladu chemických otravných látok.
Po príchode nacistov im odmietol Gabčík vydať plány a kľúče od skladu bojových látok a vyvolal sabotáž. Pred hroziacim zatknutím prešiel 5. mája 1939 hranice do Poľska, kde sa prihlásil do československej vojenskej jednotky. Tu sa prvýkrát stretol s Kubišom. Postavou neveľký Jozef bol húževnatý futbalista srdečnej povahy a prirodzený veliteľ, zatiaľ čo introvertný a pokojný Moravák Jan bol menej fyzicky zdatný, o to viac ale bystrý, kamarátsky a vytrvalý.
Po presune do Francúzska obaja slúžili v Cudzineckej légii v Alžírsku, už od septembra 1939 sa ale stali príslušníkmi čs. armády vo Francúzsku. Zúčastnili sa tu bojov a po páde Francúzska odplávali na lodi Rod El Farag do Anglicka. Gabčík slúžil ako zástupca veliteľa inej čaty v rovnakej rote ako Kubiš. Od novembra 1941 čakali na nasadenie do akcie. Tej sa dočkali v noci z 28. na 29. decembra 1941, kedy boli vysadení na území Protektorátu v rámci výsadku Anthropoid. Gabčíkovi s Kubišom sa neskôr podarilo nájsť úkryt v Prahe, kde začali plánovať atentát na Heydricha.
Okamžite po atentáte, ku ktorému došlo 29. mája 1942 v zákrute pod Vychovateľnou, bolo vyhlásené stanné právo a začali popravy. Gabčík ťažko niesol, že v rozhodujúcej chvíli jeho zbraň zlyhala. Ešte ťažšie sa ale vyrovnával s vyhladením Lidíc, o ktorom sa ako o odplate Nemcov za atentát dozvedel vo svojom úkryte v kostole na Resslovej ulici v Prahe. Spoločne s Kubišom dokonca uvažovali o tom, že sa dobrovoľne vydajú gestapu. Po zrade výsadkára Karla Čurdu prepadlo kostol 18. júna gestapo. Gabčík spáchal 18. júna 1942 v bezvýchodiskovej situácii samovraždu, Kubiš vykrvácal po zranení v lazarate SS v Podolí.
