MNÍCHOV/LONDÝN - Nemecký historik odhalil, že Adolf Hitler žil takmer desať rokov v dome, ktorý patril židovskému obchodníkovi. Podľa Paula Hosera býval budúci vodca Tretej ríše na ulici Thierschstrasse 41 v mníchovskej štvrti Lehel od roku 1920 do roku 1929. Okrem roka, ktorý strávil vo väzení v Landsbergu za organizovanie neúspešného prevratu v Bavorsku.
Posledný svedok opísal smrť Hitlera: Unikátne FOTO, neskutočné slová o diktátorovi
Hoser vo svojej novej knihe píše, že dom v roku 1921 kúpil Hugo Erlanger, ktorý choval k Hitlerovi napriek tomu, že bol Žid, sympatie. "Stretával som ho často na schodoch alebo pri vchode. Väčšinou si niečo zapisoval do zošita a bol celkom príjemný. Prehodili sme nezáväzne niekoľko viet. Nikdy mi nedal pocítiť, že sa na mňa díva inak ako na ostatných," povedal podľa MailOnline o prenajímaní bytu Hitlerovi.
Erlanger bol veterán zo zákopov z prvej svetovej vojny, rovnako ako Hitler, a na prízemí domu mal obchod so zdravotníckymi potrebami. Práve v tomto dome sa podľa Hosera ukuli Hitlerove nevydarené plány na zvrhnutie Weimarskej republiky v roku 1923. Jeho izba sa čoskoro stala "nacistickým hniezdom".
Jedným z častých návštevníkov bol Philipp Bouhler, ktorého v roku 1939 Hitler nasmeroval k vedeniu tajného programu eutanázie na zabíjanie chorých a zdravotne postihnutých osôb. Medzi hostí patri aj Wilhelm Frick, neskôr minister vnútra, ktorého obesili po rozsudku v Norimbergu v roku 1946 za zločiny proti ľudskosti. V byte boli vítané aj ženy, oddané Hitlerove fanúšičky, ktoré vraj v jeho prítomnosti omdlievali.
Erlanger ignoroval nacistické príchody a odchody a uviedol, že sa s ohľadom na to, že bol Žid, snažil sa im venovať čo najmenšiu pozornosť. Navyše Hitler bol k nemu vždy zdvorilý. Podľa Hosera však existujú aj ďalšie prípady, kedy sa Hitler k Židom zachoval slušne. Lekárovi, ktorý ošetroval jeho matku, ponúkol v roku 1938 možnosť stať sa "čestným árijcom". Židovskému spisovateľovi Lionovi Feuchtwangerovi chcel zase v roku 1922 odložiť v kaviarni kabát. Hoser sa domnieva, že Hitlerova nenávisť nebola namierená proti jednotlivcom, ale vyplývala z celkového fantómového obrazu o Židoch.
Erlanger prišiel o budovu v roku 1934 po tom, čo začali platiť nacistické rasové zákony, zbavujúce Židov ich majetku a Hitler sa pustil do zakrývania skutočnosti, že niekedy žil pod jednou strechou so Židom. Erlangera dočasne uväznili v roku 1938 v koncentračnom tábore Dachau a neskôr ho poslali na nútené práce v Bavorsku. Vzhľadom na to, že bol ženatý s Nežidovkou, unikol deportácii do vyhladzovacieho tábora a prežil holokaust. Dom mu po vojne v roku 1949 vrátili.
