LONDÝN - Britský chirurg a pedagóg Joseph Lister bol priekopníkom antiseptického ošetrovania rán a objaviteľom viacerých operačných metód. V stredu 5. apríla uplynie 190 rokov od jeho narodenia. Do dejín medicíny sa zapísal objavom a zavedením antisepsy, ktorá sa stala základným pilierom modernej chirurgie.
Súbor opatrení a postupov, ktoré ničia mikroorganizmy na pokožke, v operačnom prostredí a na nástrojoch boli revolučnou zmenou v oblasti preventívnej medicíny a zachránili milióny operovaných.
Chirurgom chcel byť už ako šesťročný
Joseph Lister sa narodil 5. apríla 1827 v britskej dedinke Upton (dnes West Ham, súčasť Londýna, Spojené kráľovstvo) ako štvrté zo siedmich detí. Jeho otec Joseph Jackson Lister sa venoval optike a významným spôsobom zdokonalil mikroskop. Otcova činnosť sa podpísala i na záujmoch a vzdelaní jeho detí. Mladý Joseph Lister sa odmalička zaujímal o prírodné vedy a údajne už ako šestnásťročný sa rozhodol, že bude chirurgom. Už počas štúdia medicíny na londýnskej univerzite sa pokúšal mikroskopicky preukázať prítomnosť choroboplodných elementov v ranách, o ktorých predpokladal, že sú príčinou hnisania. K tejto problematike sa potom experimentálne vrátil v Edinburgu, kam nastúpil po absolutóriu ako chirurg.
Dezinfekcia robí zázraky
Britský lekár Lister žil v období, kedy sa vďaka začiatkom používania anestézie začali vykonávať aj iné operácie, ako operácie vojnovej chirurgie. Zároveň však bola päťdesiatpercentná úmrtnosť na pooperačné komplikácie, ako zanietenie rán, otrava krvi alebo sneť. Panovali predstavy, že do rán sa dostane "niečo zo vzduchu", akási jedovatá atmosféra. Lekári vykonávali operácie v bežnom, napríklad vychádzkovom odeve. Joseph Lister si uvedomil nebezpečenstvo, ktoré hrozilo otvoreným ranám od mikróbov prenášajúcich choroby a zápalové hnisanie. Začal tak skúmať účinok rôznych chemických látok ako ochrany pred hnisaním. Zistil, že ak si chirurg umýva ruky i samotnú ranu roztokom kyseliny karbolovej, operovaná rana hnisá len veľmi zriedka. Významným bolo zistenie, že po zásahoch vo vydezinfikovanom a sterilizovanom operačnom prostredí na jeho oddelení niekoľkonásobne klesla úmrtnosť pacientov.
Chirurgické zákroky bez antisepsy, ktorej "otcom" bol Joseph Lister, sú v súčasnosti nepredstaviteľné. Antisepsa je súbor opatrení a postupov, ktoré ničia, inaktivujú alebo odstraňujú pôvodcov infekcie na povrchu pokožky, slizníc alebo v tkanivách ľudského organizmu a nie sú pre organizmus nebezpečné. Antisepsa môže byť v niektorých prípadoch zároveň liečebným postupom. Udáva sa, že prvú úspešnú operáciu pod antisepsou uskutočnil Lister v roku 1865. V snahe o likvidáciu mikróbov zaviedol tzv. karbolovú sprchu. V kyseline karbolovej si lekár umýval ruky, chirurgické nástroje, prikladal na ranu obväzy v nej namočené a dokonca ju rozprašoval po operačnej sále.
Kolegovia mu neverili
Svoje výsledky publikoval v roku 1867 v prestížnom lekárskom týždenníku Lancet, stretol sa však s nečakane odmietavým stanoviskom svojich kolegov. Nenechal sa ale odradiť a vydal niekoľko vedeckých diel približujúcich jeho prevratné metódy. Ako profesor chirurgie pôsobil Lister v kráľovskej nemocnici v Glasgowe, kde presadil radu progresívnych opatrení výrazne obmedzujúcich šírenie infekcií. Okrem toho vynašiel viacero chirurgických nástrojov, napríklad ihlu na šitie striebornými drôtikmi, háčik na vyťahovanie malých predmetov z ucha, sínusové kliešte a skrutkové škrtidlo na podviazanie brušnej aorty. Neskôr vynašiel rôzne druhy drénov a obväzov.
V roku 1891 v Londýne otvorili Listerov ústav preventívnej medicíny, ktorý počas viac ako 100 rokov svojej existencie vyprodukoval množstvo dôležitých vedeckých prác. Joseph Lister zomrel 10. februára 1912 vo veku 84 rokov v britskom meste Walmer.
