3 °C
BRATISLAVA - Podnikateľ, ktorého posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 100.000 eur, by si v budúcnosti mohol sám vybrať, či bude platiť preddavky na daň z príjmov podľa predchádzajúcej daňovej povinnosti, v zníženej výške alebo ich nebude platiť vôbec a celú daň zaplatí až pri podaní daňového priznania. Navrhuje to opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR Michal Truban (PS) v novele zákona o dani z príjmov, ktorú predložil do parlamentu.
"Cieľom návrhu zákona je dať daňovníkom väčšiu mieru flexibility pri platení preddavkov na daň z príjmu. Zároveň v prípade, ak sa daňový subjekt dostane do ťažkostí (napríklad strata veľkého odberateľa, druhotná platobná neschopnosť), preddavky mu zaťažujú cash-flow, a tým znižujú pravdepodobnosť, že firma problémy prekoná, pretože nemusí vždy dosiahnuť na preklenovacie úvery od štandardných komerčných bánk," zdôvodnil predkladateľ.
V súčasnosti musí daňovník platiť preddavky na daň z príjmu, ak jeho posledná známa daňová povinnosť presiahla 5000 eur. V takom prípade je povinný platiť aspoň štvrťročné preddavky. Ak jeho daňová povinnosť presiahla 16.600 eur, musí platiť mesačné preddavky. Ich výška sa počíta z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. "Vážne problémy podnikateľom v praxi spôsobuje skutočnosť, že preddavky sa platia z príjmov aktuálneho roka, ale ich výška reflektuje príjmy minulého roka. Až po daňovom priznaní sa daň zúčtuje a štát prípadný preplatok vracia. Pre niekoho to môže byť maličkosť, pre iného zásadný až existenčný problém," upozornil Truban.
Navrhované zjednodušenie procesu platenia preddavkov na dane
Správca dane môže podľa platnej právnej úpravy určiť platenie preddavkov aj inak, a to na základe žiadosti daňového subjektu alebo z vlastného podnetu. Ak daňovník požiada o platenie preddavkov v inej výške, ako mu vyplýva z podaného daňového priznania, musí žiadosť každý štvrťrok zdôvodniť analýzou finančnej a ekonomickej situácie, ktorá preukazuje dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov. Tento proces je podľa poslanca pre obidve strany administratívne náročný. Navrhuje, aby po novom daňovník svoje rozhodnutie o preddavkoch len písomne oznámil správcovi dane, ktorý to nebude posudzovať ani schvaľovať, len evidovať.
V prípade využitia možnosti neplatenia, prípadne platenia nižších preddavkov by sa posudzoval rozdiel výšky daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní a uhradených preddavkov. Ak by bol tento rozdiel kladný, daňovník by bol povinný uhradiť úrok z nezaplateného preddavku, a to vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB). Účinnosť novely navrhuje predkladateľ od 1. januára 2026.
