HAVANA - Victor Leonardo sa pozerá z okna turistického autobusu, ktorý sa prepletá ulicami kubánskeho turistického magnetu Varadera lemovaného palmami. "Kuba sa za posledných desať rokov rýchlo zmenila," hovorí. Tento päťdesiatnik pochádza z východnej provincie Granma. Desiatky rokov pracoval ako učiteľ španielčiny, ale bolo čím ďalej ťažšie vyžiť z mesačného platu 25 dolárov (cca 23 eur).
Kuba ponúkla kuriózne vyrovnanie dlhu, Česku chce platiť rumom: Slovensko dostane niečo iné
"Dostávame prídely jedla, máme bezplatný zdravotný systém, vzdelanie od štátu. Ale každý mesiac pre mňa bol taký malý boj o prežitie," hovorí. Preto sa Leonardo rozhodol, že sa presťahuje do plážového raja Varadero, kde je jeden hotel vedľa druhého, a stane sa turistickým sprievodcom. Teraz zarába niekoľkonásobok svojho predchádzajúceho platu.
Dve hodiny cesty autom odtiaľ sa to v rušnom hlavnom meste Havane hemží turistami. V baroch Floridita a La Bodeguita popíjajú mojito a daiquiri, jazdia na výlety vo veteránoch lentilkových farieb alebo sa túlajú uličkami starého mesta okolo koloniálnych stavieb. Kto dúfal, že zažije Kubu ešte pred nájazdom más, je často sklamaný. "Je tu oveľa viac turistov, než som čakala," hovorí nemecká turistka Nicole Tamerová.
Kuba zaznamenala v uplynulom roku
návštevnícky rekord štyri milióny turistov, o 13 percent viac ako v roku 2015. Počet návštevníkov z Nemecka sa podľa údajov ministerstva pre turizmus v prvej polovici roka 2016 zvýšil o 69,2 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Turistický ruch sa stal pre socialistický karibský ostrov životne dôležitým, odvetvie Kube prináša druhý najväčší príliv valút. "Turistika je kľúčový priemysel," hovorí profesor ekonómie Ricardo Torres z Havanskej univerzity. "Krajina je na vzostupe a ťažia z toho hlavne domáci."
Veľký záujem sa však stáva aj záťažovou skúškou. Hotelové izby sú drahé - až 250 eur na noc - a rezervované často mesiace dopredu. Ale 11-miliónová krajina sa na turistov pripravuje. Do roku 2030 má byť postavených viac ako 100-tisíc nových hotelových izieb a zmodernizuje sa medzinárodné letisko v Havane.
Raúl Castro prevzal prezidentský úrad v roku 2008 od svojho brata Fidela, ktorý v minulom novembri zomrel. Odvtedy zmiernil rozličné obmedzenia. Aj keď je turistika ešte stále do značnej miery v rukách štátu, prospieva väčšie otvorenie aj súkromnému sektoru. Odvtedy, čo socialistická vláda povolila prevádzkovanie súkromných reštaurácií (paladares) a súkromného ubytovania (casas particulares), stali sa súkromníci (cuentapropistas) ľuďmi s lepšími príjmami.
Boom by ale mohol zostriť sociálne napätie v oficiálne beztriednej spoločnosti. Priepasť medzi tými, ktorí si v turistike prídu na tvrdú menu a tými, ktorí sa v štátnych podnikoch alebo v štátnej správe musia uspokojiť s 20 dolármi, je čím ďalej hlbšia. Aby vyžili, privyrábajú si inžinieri taxikárčením, učitelia pracujú ako sprievodcovia.
K súčasnému náporu turistov neprispievajú len Európania. USA za Baracka Obamu so svojím úhlavným nepriateľom obnovili diplomatické vzťahy po dlhom období, keď sa nachádzali na bode mrazu. Vďaka politickému topeniu prišlo na Kubu v minulom roku 285-tisíc turistov z USA, o 74 percent viac ako v roku 2015.
Pre občanov USA sa taká cesta konečne o dosť zjednodušila. Kvôli obchodnému embargu podlieha však cestovanie stále obmedzeniam. Záujemcovia z USA musia doložiť náboženské, kultúrne alebo akademické dôvody pre takúto cestu. "Nikto si nerobil ilúzie, že cez noc nastanú dramatické zmeny," hovorí Torres. "Naše vzťahy a transformácia našej krajiny pred sebou majú ešte dlhú cestu."
Nový americký prezident Donald Trump pohrozil, že skončí s politikou uvoľňovania, ak Kuba neurobí ďalšie politické ústupky. Čo tým presne myslí, zostáva nejasné. Budúci minister zahraničia Rex Tillerson oznámil, že Obamovu politiku voči Kube preverí. "Nikto nevie, čo Trump urobí, ale ja pevne verím, že k prerušeniu diplomatických vzťahov nedôjde," hovorí Torres.
Slnko pomaly zapadá a autobus prechádza okolo obrazov revolučných hrdinov Ernesta Che Guevaru a Fidela Castra a poľnohospodárov s volským záprahom. "Za Raúla prišli pozitívne zmeny, väčšia sloboda cestovania a vyjadrovania a prístup k internetu," hovorí Leonardo. "Ale my chceme lepší život, viac peňazí, lieky a nové autá." Krajina sa ale určite nezamerikanizuje. "Na to sme my Kubánci veľmi hrdí a vlasteneckí."
