KOŠICE – Dejiny košických reštaurácií, barov, kaviarní a krčiem v medzivojnovom období sú veľmi zaujímavé a občas i úsmevné. Trojica autorov Dana Kušnírová, Peter Anna a Viktor Luby ich dôkladne zmapovali a tak vznikla kniha „Košické dostaveníčka,“ plná pikantných informácií, a s množstvom dobových marketingových plagátikov.
Názov publikácie je odvodený od slova dostaveníčko, na ktoré autori často narazili pri skúmaní dobových materiálov. Snažili sa zistiť čo najviac z prostredia košických pohostinstiev v rokoch 1918 – 1948. „Téma o histórii reštaurácií je všeobecne unikátna, je stále nepreskúmanou oblasťou aj v iných mestách na Slovensku. Informácie sme čerpali z dobovej tlače, archívnych fondov, ale aj z máp a turistických sprievodcov z daného obdobia. Pomohli nám zbierky zákonov a štatútov mesta,“ prezradila jedna z autoriek, D. Kušnírová.
Kniha Košické dostaveníčka prevedie čitateľa históriou košických reštaurácií, barov a kaviarní. „Ide o jedinečnú publikáciu, pretože doposiaľ žiadne slovenské mesto nespracovalo svoje dejiny takýmto spôsobom.“ Knihu autori rozdelil na tri kapitoly. Prvá obsahuje množstvo informácií o vtedajšej legislatíve, o dejinách alkoholických nápojov, o gastronómii, ale i cenníky, otváracie hodiny, približuje kultúru obsluhovania či spôsoby zábavy, ktoré si vtedajší hostia radi dopriali. „V druhej časti uvádzame zoznam deviatich hotelov, ktoré v tom čase preukázateľne v Košiciach fungovali. Nie každé zariadenie, ktoré poskytovalo ubytovanie, si mohlo nárokovať toto pomenovanie. A uvádzame aj zoznam viac ako dvadsiatich pohostinstiev a kaviarní, ktoré boli v tom čase v Košiciach najznámejšie. Tretia kapitola je prepojená so súčasnosťou, v nej spomíname tie zariadenia, ktoré pretrvali dodnes, ako sú reštaurácie Baránok či Le Colonial, hotel Bankov a ďalšie.“
Autori pracovali na publikácii viac ako tri roky. „Nebolo to jednoduché, keďže sme na tom pracovali popri zamestnaní. Okrem toho, ako som už spomínala, ide o jedinečnú publikáciu a my sme nemali k dispozícii žiadnu predlohu, podľa ktorej by sme mohli pracovať, takže sme takpovediac začínali na bode nula a museli sme si vytvoriť vlastnú koncepciu. Časovo náročné bolo zostavenie publikácie aj preto, že sme sa snažili všetky fakty overiť vo viacerých zdrojoch.“
Kniha však ponúka nie len súhrn faktov, ale samozrejme aj množstvo zaujímavostí. „Reštaurácie v medzivojnovom období ponúkali pokrmy z dnes chránených kamzíkov a tetrovov. Obľúbené boli aj české údeniny. Polievka nebola záležitosťou iba obeda, servírovala sa aj po polnoci. Z tekutín sa pili najmä košické a české pivá či ´hegyaljaňské´ čiže tokajské vína.Veľmi často sa v baroch hrali kartové hry. Bez povolenia boli zakázané. Majitelia podnikov sa však vynašli. Na vchodové dvere umiestňovali zvončeky, ktoré ich varovali pred policajnými kontrolami. Každý deň mali kaviarne či reštaurácie koncerty, obľúbené boli kapely cigánskych primášov. Prvé zmienky o vystúpení džezových kapiel v Košiciach sú z 20. rokov. Zaujímavé je aj to, že takmer všetky hotely, viaceré kaviarne a reštaurácie sa v medzivojnovom období nachádzali na Mlynskej, prezývanej tiež ´výstavná ulica´. Predstavovala spojenie mesta so železničnou stanicou a k nám prichádzajúcimi návštevníkmi,“ dodala D. Kušnírová.
