BRUSEL - Dnešný deň sa zapíše do dejín európskej vesmírnej politiky vypustením prvej európskej rakety Ariane-5, ktorá na obežnú dráhu Zeme úspešne vyniesla štyri družice navigačného systému Galileo, čím sa ich počet zvýši na 18. Uviedol to podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, ktorý je koordinátorom vesmírnej politiky EÚ.
Šefčovič v telefonickom rozhovore z Kourou vo Francúzskej Guyane, ktorá je územím EÚ, uviedol, že všetko išlo podľa plánu a k štartu došlo o 10.06 h miestneho času (14.06 SEČ). Upozornil, že sa podarilo prekonať dva rekordy - 75. bezporuchový štart európskej rakety a prvý štart, ktorý vyniesol do vesmíru až štyri družice naraz. Doteraz boli družice Galileo dopravované na obežnú dráhu po dvojiciach ruskou raketou Sojuz. Štart rakety zabezpečuje Európska vesmírna agentúra (ESA) spolu so spoločnosťou Arianspace. EÚ vlastní a financuje globálny družicový navigačný systém Galileo a vytvára rámec pre rozvoj vesmírnej politiky.
Galileo je európsky civilný globálny navigačný systém, ktorý po dokončení umožní užívateľom na celom svete presne určovať ich pozíciu. Systém bude pozostávať zo sústavy 30 družíc a globálnej siete pozemných staníc. Slovenský eurokomisár spresnil, že po dosiahnutí výšky 23.000 kilometrov sa približne o 18.00 h SEČ družice odpojili od nosnej časti rakety, zaujali stanovené pozície na obežnej dráhe, rozvinuli solárne panely a po vykonaní prvých kontrolných testov je možné označiť túto misiu za úspešne ukončenú.
"Misia je dôležitá aj preto, že vďaka ďalším družiciam systém Galileo už na prelome rokov začne poskytovať prvé služby," uviedol Šefčovič. Galileo má byť oveľa presnejší ako lokalizačný systém GPS - ak ten určí presnú polohu do vzdialenosti desiatich metrov, Galileo to spresní na jeden meter a v rýchlejšom čase. Tieto služby budú v budúcnosti využívať napríklad autonómne riadené autá a rýchlovlaky. Zaistí to aj bezpečnejšie pristávanie lietadiel a podporí vysokofrekvenčné finančné transakcie.
Šefčovič upozornil, že už dnes desať percent európskeho HDP závisí od spoľahlivosti navigačných signálov, čo podľa ESA stúpne na 33-percentnú úroveň, pretože oveľa viac sa budú využívať presnejšie vesmírne technológie. Už dnes každá tretia družica na obežnej dráhe je vyrobená v Európe, pričom európsky vesmírny priemysel zamestnáva viac než 230.000 pracovníkov.
"Európska komisia prerátala, že každé euro investované do vesmírneho výskumu sa nám vráti sedemnásobne," upozornil Šefčovič. Podľa jeho slov príprava štyroch družíc a ich vypustenie na orbitu stálo EÚ približne 300 miliónov eur. V dlhodobom rozpočte EÚ (2014-20) bolo na vesmírnu politiku vyčlenených 12 miliárd eur - tie okrem sústavy družíc Galileo podporia aj programy Copernicus a EGNOSS. Šefčovič zároveň pripomenul, že EÚ má dnes svoj "vesmírny deň" aj preto, že z Bajkonuru odletela francúzsko-americko-ruská misia kozmonautov, ktorí smerujú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Táto misia sa koná aj za prispenia Európskej vesmírnej agentúry.
