DARMSTADT - Úplne bežný byt v roku 2036: robot vyberie čisté taniere z umývačky riadu a potom sa tento technický sluha pustí do upratovania detskej izby. Vráti hračky do políc a možno dokonca aj ustelie. Nemecký vedec Jan Peters to považuje za realistickú víziu, píše agentúra DPA.
"Sme vzdialení možno tak dvadsať rokov od prvých osobných robotov pre každého," je presvedčený tento profesor informatiky na Technickej univerzite v Darmstadte. Než ale budeme skutočne tak ďaleko, je ešte treba veľa vedeckej práce. "Cieľom je, aby sa roboti učili pohybmi a sami sa pritom zdokonaľovali - len tak ich bude možné nasadiť v ľubovoľnom byte," vysvetľuje 40-ročný výskumník. Stroj by si mal postupne vytvoriť databanku rôznych pohybov, aby si potom sám skladal dohromady nové, doteraz neznáme sekvencie pohybov. "Čím viac druhov správania robot pozná, tým jednoduchšie pre neho bude jednať novo," dodáva.
Robot by sa mal teda učiť ako dieťa: napodobňovaním. Pri jednoduchých pohyboch v skutočnosti stačí, keď ich Peters alebo niektorý z jeho spolupracovníkov predvádza pred robotov kamerou. Pokiaľ ide o komplikovanejšie činnosti, vezme stroj za ruku a vedie jeho pohyb - asi ako učiteľ tenisu, ktorý drží svojho žiaka za rameno a spolu s ním vykonáva úder. "Robot sa potom snaží naučiť sa svoj vlastný program - programuje sa takmer sám," hovorí Peters.
Takíto učiaci sa roboti sú zaujímaví aj pre priemysel, ktorý je už dnes najdôležitejšou oblasťou využitia programovacích pomocníkov. "Keď (teraz) výrobca áut mení produkciu, vytvára rovno nové roboty - pretože je príliš drahé preprogramovať tie staré," vysvetľuje Peters. Tu je teda veľký priestor pre úspory. Čísla Medzinárodná robotické asociácie (IFR) ukazujú, aká veľký je celosvetový dopyt po priemyselných robotoch: medzi rokmi 2010 a 2014 rástli predaje priemerne o 17 percent za rok.
Rovnako podľa Petersa môžu učiaci sa roboti hrať veľkú úlohu pri starostlivosti o seniorov. Pretože sa stroje ďalej vyvíjajú, nemusí byť vyhotovený prístroj zvlásť pre každú situáciu. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Forsa verí 75 percent obyvateľov, že roboti budú hrať významnú úlohu v oblasti starostlivosti. Až 83 percent ľudí si dokonca dokáže predstaviť, že budú v starobe používať slúžiaceho robota, ak im to umožní zostať dlhšie v domácom prostredí.
Ale späť do kancelárie Jana Petersa. Na počítači vedec ukazuje video robotickej ruky, ktorá má dreveným palicou odraziť čo najďalej malý loptu - asi ako pri bejzbale. S každým novým pokusom sa stroj zlepšuje. "Učia sa prostredníctvom odmien a trestov," objasňuje Peters. Stroj body získava, keď loptička letí obzvlášť ďaleko, ale stráca ich, keď sa pri tom pohybuje príliš rýchlo, čím silne zaťažuje svoje motory, ktoré sú akýmisi kĺbmi. Robotovi stačí ako odmena určitý počet bodov. Dieťaťu by človek dal skôr čokoládu.
Robot však nemusí prísť na riešenie, ktoré by v určitej situácii použil človek. Vedci z Darmstadte chceli napríklad naučiť robotickú ruku s tromi prstami dvíhať pohár vody. Stroj vyriešil problém tak, že zovrel pohár medzi prstami a dlaň. "Tento spôsob riešenia našiel samostatne - čo sme mu ukázali, potlačil," vykladá Peters.
Toto všetko môže byť užitočné aj pre osobné roboty v domácnosti, myslí si informatik. "Realizovateľné je to v každom prípade - otázka je, či to bude finančne dostupné." Peters si totiž uvedomuje, že bude potrebné ešte mnohých objavov a investícií. "Potrebujeme k tomu ešte niekoľko revolúcii v inteligencii robotov."
