PRAHA - Prvý cisársky rez v histórii, pri ktorom prežila súčasne matka aj dieťa, pravdepodobne vykonali roku 1337 v Prahe. Pôrod sa uskutočnil priamo na dvore českého kráľa Jána Luxemburského, rodičkou bola jeho druhá manželka Beatrix Bourbonská a dieťaťom Václav, nevlastný brat Karola IV. S novými poznatkami prišiel tím pražských historikov a lekárov, ktorý sa objavom zaoberal niekoľko rokov, povedal lekár Antonín Pařízek z 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
Slovák, ktorý pred 415 rokmi otvoril 13. komnatu vedy: Prvá verejná pitva trvala päť dní
Vykonať cisársky rez bolo v 14. storočí podľa historikov síce teoreticky možné, pre rodičku ale až na výnimky smrteľné. Zhruba do roku 1870 nemohli lekári operovať brucho, pretože dovtedy nebola známa účinná anestézia.
Ešte v druhej polovici 19. storočia umieralo pri pokuse o cisársky rez až 90 percent žien, buď stresom z bolesti pri otvorení dutiny brušnej alebo na vykrvácanie či na otravu krvi. Existovalo ale niekoľko popísaných prípadov, keď operáciu ženy prežili. Prvý taký sa datuje k roku 1500 vo Švajčiarsku.
Kráľovná Beatrix pôrod v roku 1337 prežila veľkou náhodou. "Priamy dôkaz nemáme, ale päť nepriamych dôkazov svedčí o tom, že sa tak asi stalo. Tento objav by mohol znamenať míľnik v histórii medicíny," konštatoval Pařízek.
Prvýkrát prácu expertný tím publikoval tento rok auguste v časopise Česká gynekológia. Pařízek na nej spolupracoval s historikmi Miladou Říhovou z Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov 1. LF UK a Václavom Drškom, historikom z Ústavu svetových dejín Filozofickej fakulty UK.
Experti vychádzajú z niekoľkých dobových záznamov a korešpondencie o mimoriadnom pôrode kráľovnej Beatrix, kde sa v latinčine píše o pôrode "bez porušenia nášho tela". Zmieňujú aj text vo Flámskej rýmovanej kronike, kde autor neskrýva údiv nad zákrokom a tvrdí, že budúci vojvoda bol vyňatý z matkinho tela a rana sa zahojila. "Pritom o zdravotnom stave panovníkov sa bežne nehovorilo, nieto o priebehu pôrodu," poznamenal Pařízek.
To, že pri brušnom pôrode Beatrix nevykrvácala, prežila traumatický šok a nedostala sepsu, bolo dielom zhody mnohých okolností. Prispel k tomu možno aj fakt, že Praha bola v tom čase miestom vzdelanosti a na kráľovskom dvore pôsobili na svoju dobu zdatní ránhojiči. Aj napriek tomu, ak sa udalosť stala, nešlo podľa Pařízka o záchranu matky. Princezná bola s najväčšou pravdepodobnosťou vo chvíli zákroku považovaná za mŕtvu.
Podľa expertného tímu pravdepodobne upadala, alebo upadla do bezvedomia. Išlo teda o to vybrať dieťa a pokrstiť ho. Bez toho by novonarodené dieťa nemohlo dosiahnuť spásu, pretože v kresťanskom svete mal krst zásadný význam. Pařízek dodal, že bolesť z operačnej rany mohla byť následne príčinou prebudenia Beatrix a stresová situácia mohla prispieť k tomu, že nevykrvácala. Beatrix zomrela až v roku 1383 a žiadne deti už nemala.
Historici sa okrem iného zaoberali aj menom dieťaťa - Václav. Tak už totiž v tej dobe bol pokrstený syn Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny - budúci cisár Karol IV. "Je prekvapujúce, prečo dieťa francúzsky hovoriacich rodičov, Beatrix nehovorila česky, ale len po francúzsky, dostalo české meno Václav. Pritom bolo viac-menej jasné, že Václav bude dediť frankofónne územia, čo sa napokon stalo, kde meno Václav znelo úplne cudzo, nemalo tradíciu a ešte sa dali očakávať ťažkosti s výslovnosťou," dodal. Ponúka sa vysvetlenie, že kráľovská rodina chcela vyjadriť mimoriadnu vďaku patrónovi svätému Václavovi.
