PEKING - Mao Ce-tung patrí s Josifom Stalinom a Adolfom Hitlerom k trom najkrutejším diktátorom 20. storočia. Tento "veľký kormidelník" bol zakladateľom komunistického štátu a súčasne zosobnením politického teroru a zverstiev kultúrnej revolúcie. Na svedomí mal desiatky miliónov životov. Napriek tomu ho ľudia milovali. Od smrti Maa, ktorého telo leží v mauzóleu na centrálnom námestí Tchien-an-men v Pekingu, uplynie 9. septembra 40 rokov.
Podľa amerického historika Rudolpha Rummela je Mao, za ktorého 53-ročného panovania (1923-1976) zahynulo 37,8 milióna ľudí, na druhom mieste v rebríčku najväčších masových vrahov 20. storočia. Predstihol ho už len ďalší komunistický diktátor Stalin, ktorý má na svedomí za 24 rokov vlády (1929-1953) 42,7 milióna obetí. Nacistický vodca Hitler je s takmer 21 miliónmi na treťom mieste.
Maa kritizujú aj za to, že zničil tradičnú čínsku kultúru, systematicky porušoval ľudské práva, zaviedol nútené práce a popravy. Jeho zástancovia zasa argumentujú tým, že za jeho vlády bola Čína zmodernizovaná a stala sa z nej svetová veľmoc, zlepšilo sa postavenie žien, školstva i zdravotnej starostlivosti a zvýšil sa vek dožitia (z 35 rokov v roku 1949 na 63 rokov v roku 1975) v krajine, ktorá počas jeho vlády zvýšila počet obyvateľov z 550 miliónov na viac ako 900 miliónov.
Už krátko po skone ce-Tunga v roku 1976 ho za isté činy obmedzene odsúdila oficiálna kritika. Podľa nej bolo jeho vodcovstvo úplne správne až do roku 1957. V čínskych učebniciach zostal Mao zaslúžilým budovateľom štátu, dobrým vojenským stratégom, náruživým plavcom a básnikom. V ďalších rokoch sa aj vládnuca komunistická strana odklonila od niektorých Maových ekonomických konceptov, napriek tomu si ale zachováva kontrolu nad armádou, políciou, súdmi aj médiami a nepovolila s výnimkou Hongkongu politickú pluralitu.
Mao Ce-Tung sa narodil v decembri 1893 v provincii Chu-nan v rodine statkára. Ako trinásťročný začal študovať a odišiel z domu. Zapojil sa do Sunjatsenovho revolučného boja proti dynastii Čching a po vzniku republiky absolvoval učiteľskú školu. Práca knihovníka ho nebavila a čoskoro začal organizovať revolučné hnutie. V roku 1921 stál pri zrode Komunistickej strany Číny. Spočiatku ešte úzko spolupracoval s Čankajškovým Kuomintangom. Po dočasnej porážke komunistov viedol povstanie v provinciách. V 30. rokoch bol jedným z vodcov Dlhého pochodu a od tej doby jeho hviezda stúpala. Stal sa generálnym tajomníkom ÚV KS Číny a po vzniku Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 predsedom vlády a v rokoch 1954 až 1959 predsedom ČĽR.
Matka Tereza je svätá! Pravda o kontroverznej postave dejín: Podvodníčka, ľudia kvôli nej trpeli
Maova Čína bola izolovaná, nepredvídateľná a pre susedov nebezpečná. Vnútri sa rodila "nová Čína", na ktorej realizáciu bolo treba vykonať potrebné kroky, napr. skonfiškovať pôdu vidieckym statkárom a dať ju roľníkom. Lenže to sa nezaobišlo bez masakrov. Milióny vlastníkov pôdy boli popravené alebo ubité na smrť svojimi susedmi. Roľníci dostali kúsok pôdy, ale nie na dlho. Už na konci 50. rokov bolo súkromné vlastníctvo zrušené a roľníci sa stali nemajetnými členmi ľudových komún. Tie miesto pestovania ryže vyrábali oceľ a roľníci umierali od hladu.
Nová politika Veľkého skoku vpred neviedla ani k zaisteniu potravín, nieto ešte k dobehnutiu Západu. Po úplnom ekonomickom krachu Mao odstúpil zo všetkých štátnych funkcií. Zostal však predsedom strany a zachoval si zásadný vplyv. To využil už o päť rokov neskôr počas návratu na výslnie. Obišiel stranícku hierarchiu a s pomocou študentských Červených gárd začal likvidovať nepriateľov. Obdobie tzv. kultúrnej revolúcie, teda boja proti "ľuďom pri moci, ktorí idú kapitalistickou cestou", ukončila až Maova smrť.
V roku 1974 čínskemu komunistickému predákovi lekári zistili nevyliečiteľnú sklerózu miechových nervov. O dva roky neskôr dostal tri infarkty - posledný sa mu stal osudným. Zomrel 9. septembra 1976 a hoci si prial, aby jeho pozostatky boli spálené a popol rozprášený, skončil v mauzóleu na námestí Tchien-an-men.
Kult Maovej osobnosti predčil uctievanie iných vládcov. Jeho tvár a slová sa už od počiatku ČĽR objavovali všade - na budovách, v kanceláriách aj domovoch. Vyvrcholil počas kultúrnej revolúcie ako až priam náboženské vytrženie. Stopy zanechal po celom svete. Plagáty s Maovou podobizňou sa objavili v rukách radikálnych študentov od Paríža až po San Francisco. Rozmarný a krutý Mao priznával, že asi 15 percent Číňanov trpí hladom a niektorí odmietajú marxizmus, ale odmietal, že by na jeho experimenty niektorí doplatili životom. "Ako by sme len mohli zabiť dvadsať miliónov ľudí," vyhlasoval. Pritom je nesporné, že najmenej toľko ľudí zomrelo od hladu len v období Veľkého skoku vpred (1959-1961).
S troma manželkami Mao splodil šesť detí. Jeden z jeho vnukov sa stal "Maovým historikom", vnučka ho zase chválila vo vydanej knihe. Li Č-šuej, ktorý bol dvadsať rokov Maovým osobným lekárom, veľkého kormidelníka naopak vykreslil ako tyrana, ktorý odmietal liečbu vrátane liečenia sexuálnej choroby ktorou mohol nakaziť veľa svojich mileniek. Nekontrovateľná sexuálna chuť Maa sprevádzala až do vysokého veku. Rovnako ako vášeň pre plávanie. Najväčšiu čínsku rieku Jang-c preplával ešte po sedemdesiatke.
