BRATISLAVA - Profesionálni historici majú v tom jasno. Bohužiaľ, ruský Najvyšší súd zjavne nie. Inak by nemohol rozhodnúť, že Sovietsky zväz v roku 1939 nenapadol spolu s nacistami Poľsko. Pravda je teda úplne nie kde inde. Ako to bolo v skutočnosti, o tom hovorí pre Topky historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ako Sovieti vysvetľovali Poliakom svoj vpád na ich územie, ako sa tam správali a boli s nacistami spojenci?
Ako hodnotíte rozhodnutie Najvyššieho súdu v Rusku, že ZSSR nenapadol v roku 1939 Poľsko?
Skutočnosť, že Najvyšší súd Ruskej federácie vydal uznesenie 1. septembra 2016 - v 77. výročie útoku na Poľsko a výbuchu 2. svetovej vojny, určite nie je náhodná. O tom, že Sovietsky zväz vojensky vstúpil na územie Poľska dňa 17. septembra 1939, niet žiadnych pochybností. Tento vojenský postup ZSSR vyplýval z tajného protokolu k zmluve o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, v ktorom si obidva štáty rozdelili sféry vplyvu v stredovýchodnej a východnej Európe (explicitne sa v protokole píše o Fínsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku a Poľsku). V poľskej historiografii preto býva dôsledok realizácie tajného protokolu označovaný aj ako štvrté delenie Poľska.
Sovieti svoj postup vysvetlili poľskému veľvyslancovi v Moskve krátko po vojenskom vstupe na územie Poľska tým, že Poľsko ako štát prestalo existovať a Sovietsky zväz v dôsledku toho preberá úlohu "ochrancu" Ukrajincov a Bielorusov, žijúcich na území Poľska. Medzi Poľskom a ZSSR preto existoval fakticky vojnový stav, aj keď oficiálne ho žiadna zo strán nevypovedala. To viedlo ku komplikáciám po júni 1941, keď Nemecko napadlo ZSSR a Stalin sa stal spojencom protihitlerovkej koalície - teda aj poľskej exilovej vlády so sídlom v Londýne.
Panuje u historikov zhoda na tejto udalosti?
Medzi tými profesionálnymi historikmi, ktorí poznajú historické fakty a nepodliehajú aktuálnym a čoraz novým "konšpiračným teóriám", často založeným na výmysloch alebo vyplývajúcich z propagandistickým pohnútok, panuje zhoda.
Po porážke nacizmu sa ZSSR bral ako jasný víťaz vojny. Široká verejnosť možno netuší, že Hitler a Stalin boli spojenci...
Či ZSSR a nacistické Nemecko spolupracovali? Samozrejme. Spolupráca mala zmluvné zakotvenie: zmluva o neútočení medzi Berlínom a Moskvou z 23. augusta 1939 (pakt Ribbentrop - Molotov) so spomínaným tajným protokolom, na ktorú nadväzovala zmluva o hraniciach a priateľstve z 28. 9. 1939 podpísaná v Moskve, v ktorej sa určil priebeh štátnych hraníc medzi Nemeckom a ZSSR naprieč územím okupovaného Poľska. Okrem toho: dve nemecko-sovietske obchodné zmluvy (1939 a 1940), ktoré dali predpoklad pre výmenu surovín zo ZSSR (určených hlavne pre vojenské hospodárstvo Nemecka) a nemeckých technológií.
Existovala aj spolupráca medzi nacistickým Gestapom a sovietskym NKVD, vyplývala zo spomenutej zmluvy z 28. 9. 1939, v ktorej sa Nemecko a ZSSR zaviazali, že budú tlmiť všetky prejavy propagandy a činnosti majúcej za cieľ obnovu Poľska. Uskutočnili sa štyri tajné konferencie medzi príslušníkmi Gestapa a NKVD, na ktorých obidve strany koordinovali o. i. represívne opatrenia proti Poliakom - ich konkrétne formy: Aktion AB (spolupráca s NKVD pri zatknutí cca. 8 000 poľských vysokoškolských pedagógov a učiteľov v Krakove a ich zavraždení Gestapom), Sonderaktion Lublin atď.
Ako sa správali sovietski okupanti na poľskom území?
O tom, ako sa sovietske vojenské a bezpečnostné orgány správali na okupovanom území Poľska a voči Poliakom, vypovedajú státisíce Poliakov násilne vyvezených do sovietskych gulagov, alebo do sovietskych fabrík. Počet násilne presídlených a deportovaných Poliakov na územie ZSSR sa odhaduje na 700-tisíc. Ešte otrasnejším svedectvom je ohavnosť menom "Katyň", ktorú spáchali Sovieti v roku 1940. Zodpovednosť za tento zločin priznal Gorbačov aj Jelcin. Časť ruskej publicistickej scény aj napriek faktom spochybňuje zodpovednosť Sovietskeho zväzu.
Dušan Segeš, PhD. je vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
