BRATISLAVA - S prekvapivým zistením prišiel odborník Rudolf Irša. Naše územie bolo pred mnohými rokmi zaplavené morom. Jeho slané vody sa postupne zmenili na sladkovodné obrovské jazero, pri brehoch ktorého sa usadili naši predkovia. Zarážajúce je, že podľa Iršovej teórie o našom "Mori" píše aj Homér v bájnych eposoch Iliada a Odysea, dokonca zemepisný termín Morava je rovnako pozostatkom vnútrozemského stredozemského mora.
Časť územia Slovenska, konkrétne oblasť Tatier s celým karpatským oblúkom, bola v dávnych časoch ostrovom pri okraji zálivu Atlantického oceánu, ktorého hĺbka miestami dosahovala až tristo metrov. Odborníci tento fakt situujú do obdobia spred približne 20 – 30 miliónov rokov. "Mohlo by sa zdať, že tak dávne obdobie nijako neovplyvnilo našu históriu. Napriek tomu stopy po existencii mora na Slovensku nájdeme nielen v prírode, ale aj v duchovnej kultúre, v našom jazyku, či v najstarších písomných prameňoch," hovorí Irša.
Vznik vnútrozemského stredoeurópskeho mora
Povrch Zeme, pevnina a oceány neustále menili svoju podobu, hladina oceánu stúpala a klesala, až sa z nej vynorilo nové pobrežie a kontinenty v podobe, akú poznáme dnes. Voda ustúpila postupne aj z územia budúceho Slovenska, z ostrova sa stala pevnina a zo zálivu Atlantického oceánu vzniklo nielen Stredozemné a Čierne more, ale aj zabudnuté vnútrozemské stredoeurópske more. "Spočiatku, keď sa oddelilo od vôd Atlantického oceánu, bolo ešte skutočným morom so slanou morskou vodou a s morskými živočíchmi. Postupom času sa však zmenilo na obrovskú sladkovodnú nádrž napájanú Dunajom, Tisou a okolitými riekami, ktoré doň tiekli zo všetkých strán. Hrádzou, ktorá ho delila od Čierneho mora, bol karpatský oblúk so Železnými vrátami. More sa premenilo na obrovské jazero s množstvom veľkých ostrovov," vysvetľuje.
Panónske jazero
"Toto jazero, široké stovky kilometrov, nazývané často aj Panónskym jazerom, zaplavovalo Záhorskú nížinu, severnejšie Pomoravie, Podunajskú nížinu, veľkú časť Potisia a celú budúcu rímsku Panóniu až po Dinárske pohorie a Alpy. Znižovanie jeho hladiny záviselo na výške Železných vrát, cez ktoré sa postupne predieral Dunaj na ceste do Čierneho mora," hovorí Irša a pokračuje, že k prevaleniu Železných vrát neprišlo naraz. Geológovia odhadujú, že k definitívnemu prerazeniu Železných vrát Dunajom prišlo najneskôr pred 600 tisíc rokmi, ale časť odborníkov je toho názoru, že sa tak stalo oveľa neskôr, a to možno len pred 20 tisíc rokmi.
Počiatok európskych dejín je na našom území
"V súvislosti s existenciou nášho vnútrozemského „Mora“ sa už pred generáciami objavili hypotézy, že toto more, obrovské sladkovodné jazero, nezaniklo pred 600.000 rokmi, ani pred 20.000 rokmi, ale pretrvalo až kdesi do počiatku európskych dejín, do čias, o ktorých nám podávajú správu hrdinské eposy starých Grékov Iliada a Odysea," hovorí odborník.
Trója bola v povodí rieky Morava
Zaujímavá je hypotéza, ktorá kladie legendárnu Tróju do povodia rieky Maroš (Morava) v dnešnom Rumunsku a Odyseove dvanásťročné blúdenie po skončení Trójskej vojny popisuje ako púť nie po Egejskom mori, ale po našom slovenskom „Mori“ a odtiaľ cez územie Poľska, Baltské more, popri pobrežiu Atlantického oceánu, cez Gibraltár do rodného Grécka. "Na prvý pohľad zavrhnutia hodná hypotéza v sebe ukrýva viacero logických argumentov a vysvetľuje, ako mohla cesta od pobrežia Turecka do Grécka trvať neuveriteľných dvanásť rokov. Tí, pre ktorých je táto hypotéza neprijateľná, by si mali uvedomiť, že archeológovia a historici pri rekonštrukcii dávnych dejín celkom zabudli, alebo to ani nikdy nevedeli, že dnešné geografické reálie v mnohom nezodpovedajú tým pravekým, a dokonca ani tým starovekým a niekde ani tým stredovekým," dôvodí Irša.
Ako hovorí, stred Európy bol suchou nohou nepriechodný, vyplnený vodnou hladinou, ktorá sa postupne menila na rozsiahly a nepreniknuteľný močiar, cez Stredozemné more sa dalo prejsť po dnes už zaniknutom pevninskom moste medzi pobrežím Afriky a Apeninským polostrovom. "Z doterajších vedeckých datovaní a konečne správnych teórií sa stávajú len omyly vybudované na predstavách učencov spred dvoch storočí, ktorí mali k dispozícii v tom čase len veľmi malé množstvo informácií a pre ktorých najposvätnejším prameňom k chronologizácii našich dejín boli údaje z Biblie," vysvetľuje odborník a dopĺňa, že odborná verejnosť len ťažkopádne pristupuje k myšlienke, že slovenské „More“, alebo prinajmenšom spomienka naň, siahalo až po okraj najstarších stredovekých slovenských dejín.
Pozoruhodná spojitosť Slovenska, Slovenov a Moravy
"Spor o Veľkú Moravu, či išlo o štátny útvar Moravanov alebo Slovenov, je pritom zrejmým výsledkom nepoznania vtedajších geografických reálií, neuvedomenia si skutočnosti, že Sloveni po vyschnutí veľkej časti slovenského „Mora“, čiže Panónskeho jazera, ako ho geológovia nazývajú dnes, obývali veľkú časť jeho dna. Krajinu preto nazývali Moravou (Maravou), lebo bola v časoch, do ktorých siahala ešte ich historická pamäť, presiaknutá močiarom ako zvyškom nie tak dávneho veľkého mora," vysvetľuje Irša a pokračuje: "Navyše, nielenže túto krajinu nazývali Moravou, ale Moravami nazývali aj rieky, ktoré do tohto mora tiekli zo všetkých svetových strán – z územia dnešného Srbska, Rumunska, Slovenska, Rakúska. Aj samotný Dunaj ešte v deviatom storočí, ako nám dokladá arabský prameň, nazývali Moravou." Moravskí Sloveni sú tak Sloveni obývajúci krajinu zvanú podľa nedávneho mora Moravou, žijúci v povodí mnohých riek Moráv - srbskej, rumunskej, slovenskej, česko-slovenskej, rakúskej, ktoré sa vynorili z ustupujúcej hladiny mora, meniaceho sa na močiar a v ňom sa vynárajúce ostrovy úrodnej pôdy.
Prečítajte si aj:
EXKLUZÍVNE Významný historik prehovoril o záhadách a temných miestach slovenských dejín
"Slovenské more, našimi predkami nazývané celkom logicky „Morom“, bolo pre nich obrovským a nevyčerpateľným zdrojom obživy, bolo spolu s vynárajúcou sa úrodnou pôdou zo sladkovodnej plochy v diaľave splývajúcej s nebeskou oblohou ich Veľkou matkou živiteľkou, ktorá zrodila v krátkom čase tú pre nás dnes nepredstaviteľnú masu obyvateľstva, ktoré nečakane vstúpilo do dejín antickej Európy," uzatvára Irša.
