WASHINGTON - Keď mocná "supererupcia" na Slnku pred viac ako 1200 rokmi preletela slnečnou sústavou, mala na obyvateľov Zeme zrejme len malý účinok. Dnes by astronauti také šťastie nemali, myslia si vedci. Nový výskum totiž naznačuje, že udalosť takéhoto stupňa by významne ohrozila terajšie plány na cestovanie vesmírom, pretože astronautov by zasiahla smrteľná dávka radiácie.
Celý svet na oblohe pozoroval astronomickú raritu: VIDEO rímskeho boha pred žeravým obrom
Ku slnečným erupciám dochádza pravidelne a niekedy spôsobujú na Zemi pohromu. Napríklad v roku 1989 zasiahol magnetické pole Zeme mohutný výbuch zo Slnka, ktorý spustil geomagnetickú búrku, ktorá počas 90 sekúnd ponorila na deväť hodín do tmy okolo šesť miliónov obyvateľov v celej kanadskej provincii Quebec. Táto udalosť tiež poškodila transformátory až v ďaleko ležiacom New Jersey, okrem iného aj v jednej jadrovej elektrárni, a takmer vyradila rozvodné siete v USA od východného pobrežia až k Tichému oceánu na severozápade.
A napriek tomu intenzita udalosti z roku 1989 bledne v porovnaní so "supererupciou", ku ktorej podľa vedcov došlo v roku 775. Skoršie výskumy viedli k odhadu, že táto dávna udalosť bola zhruba desaťkrát mocnejšia než udalosť z roku 1989. A možno bola ešte oveľa silnejšia ako takzvaná Carringtonova udalosť z roku 1859, čo bola najsilnejšia geomagnetická búrka od chvíle, kedy ich začali odborníci zaznamenávať.
Erupcia z roku 775 mala na Zemi zjavne väčšinou neškodný účinok, zanechala len nejaké stopy na letokruhoch stromov po celej planéte. Avšak vedci upozorňujú, že ak by sa niečo také malo stať znovu, mohla by to byť pohroma pre astronautov vo vesmíre.
"Udalosť takéhoto stupňa by bola pravdepodobne katastrofálna, ak by sa stala počas letu v hlbokom vesmíre, ako napríklad k Marsu, a nebola by zabezpečená silná ochrana," konštatuje sa v správe, ktorej hlavným autorom je Lawrence Townsend, radiačný fyzik Tennesseeskej univerzity v Knoxville.
Nezvratný dôkaz, že nás cudzinci tajne sledujú? NASA urobila FOTO, ktorá nemá alibi
Riedky vzduch na Marse by teoreticky poskytol určitú ochranu proti kozmickému žiareniu v závislosti na tom, koľko atmosféry by astronauti mali nad sebou. Avšak Townsend a jeho kolegovia odhadujú, že na všetkých marsovských vyvýšeninách by dávka radiácie, ktorú by posádka dostala, prekročila všetky bezpečnostné limity a zvýšila by riziko, že sa u astronautov rozvinie zhubná rakovina. Pravdepodobné by tiež bolo ochorenie z radiácie so zvracaním, hnačkami, silným krvácaním a nakoniec úmrtím.
Udalosti, ako bola tá v roku 775, "nie sú časté, ale možno častejšie než len zhruba raz za tisíc rokov", povedal Townsend, ktorého citoval server Space.com. "Vieme, že niečo ako Carringtonova udalosť sa stalo na prelome októbra a novembra 2003. Úroveň röntgenového žiarenia vtedy bola obrovská, oveľa väčšia, než bolo zaznamenané predtým aj potom." Našťastie táto udalosť sa dotkla Zeme len okrajovo. Bolo to "niečo ako byť blízko, nie však stáť v ceste hurikánu najvyššej, piatej kategórie", uviedol fyzik.
Tieto zistenia podľa neho zdôrazňujú dôležitosť mimozemských "úkrytov pred búrkami" k ochrane proti takýmto nebezpečným udalostiam.
"Na povrchu Marsu alebo Mesiaca bude kvôli tomu potrebné podstatné tienenie, zrejme v jaskyniach alebo podzemných dutinách, ak budú k dispozícii, a najlepšie na miestach ležiacich hlboko v marťanskej atmosfére," uviedol Townsend. Povrchové obytné objekty by bolo tiež najlepšie umiestniť do "úzkych kaňonov alebo pod previsnuté útesy alebo pri čomkoľvek, čo môže obmedziť oblasť vystavenú časticiam prichádzajúcim z hlbokého vesmíru," dodal vedec.
Budúce bádanie by mohlo preskúmať, ako často k takýmto katastrofickým javom dochádza, a zistiť, "či existujú nejaké vodidlá, ktoré by nás pred týmito udalosťami včas varovali", povedal Townsend. "Mojím cieľom nie je vyvolávať paniku alebo zrádzať od budúceho ľudského prieskumu v hlbokom vesmíre. Chcem poukázať na to, že opatrnosť nám velí lepšie pochopiť tieto udalosti, ich dôsledky pre vesmírne lety a to, čo je nutné k ochrane posádok pred nimi," zdôraznil.
