BERLÍN - Európska experimentálna sonda Schiaparelli vyslaná minulú stredu na Mars dopadla na správne miesto, avšak nesprávnou rýchlosťou, a plná raketového paliva zrejme pri náraze explodovala. Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) ukázali čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul dosadnúť, ale asi 50 sekúnd pred plánovaným pristátím došlo k prerušeniu signálu. Konšpirátori však teraz prišli s myšlienkou, že sonda bola úmyselne zostrelená NASA, aby nemohla nájsť stopy po mimozemskom živote.
VIDEO Okolo Slnka sa má už roky pohybovať mimozemská loď: Kryje NASA dôležité dôkazy?
Účelom sondy Schiaparelli bolo otestovať technológiu pre ambicióznejšiu európsku misiu na červenej planéte v roku 2020 a podľa vedcov mnoho údajov, ktoré táto sonda odoslala pred tým, ako sa odmlčala, bude v tomto smere veľmi užitočných. Zároveň je však dôkazom, aké náročné je dostať vesmírnu sondu na povrch Marsu.
Európska sonda Beagle 2 na ňom v roku 2003 pristála, no zablokovaná anténa jej znemožnila ďalšiu komunikáciu s riadiacim strediskom. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane tzv. roverov Opportunity a Curiosity.
Schiaparelli namiesto "mäkkého" pristátia pravdepodobne posledné dva až štyri kilometre k povrchu už len voľne padal, preto do neho narazil "značnou rýchlosťou" vyššou než 300 kilometrov za hodinu. Zábery NASA naznačujú, že raketové brzdiace motory zlyhali, v dôsledku čoho Schiaparelli dopadol na povrch s takmer plnými nádržami paliva, ktoré vybuchlo.
Hoci Schiaparelli odoslal späť na Zem približne 600 megabytov dát, vedci neuvidia žiadnu z detailných fotografií, ktoré sonda urobila počas zostupu. Tieto zábery mali byť totiž prenesené až po pristátí.
Konšpirátori neveria oficiálnej verzii
UFO nadšenec Scott Waring na svojom portáli ufosightingsdaily.com uverejnil, že európsky pristávací modul bol úmyselne zostrelený NASA a že americká kozmická agentúra tak učinila aj v prípade ďalších sond, ktoré by mohli nájsť dôkazy o mimozemskom živote.
Waring povedal, že NASA zostrelila sondu, aby sa zbavila konkurencie a bola prvou vesmírnou agentúrou, ktorá oznámi existenciu mimozemskej inteligencie. Konšpiračné teórie tvrdia, že NASA bola zodpovedná za zničenie ruskej sondy Phobos v roku 1989, rovnako ako ruského modulu v roku 2011. Schiaparelli mal byť zase prvou európskou sondou, ktorá by pristála na Marse, čo NASA nemohla pripustiť.
