WASHINGTON - Pred 55 rokmi vytýčil americký prezident John Fitzgerald Kennedy pre svoju krajinu veľký cieľ. Vo svojom pamätnom prejave 25. mája 1961 vyhlásil program Apollo, ktorého výsledkom malo byť pristátie Američanov na Mesiaci. "Som presvedčený, že tento národ si môže stanoviť za cieľ vyslať človeka na povrch Mesiaca a dopraviť ho bezpečne späť na Zem skôr, ako uplynie toto desaťročie," povedal vtedy Kennedy.
Astronómovia "trhli jackpot": Mimozemšťania na blízku? Tento objav otvára úplne nové obzory
Americkí vedci a technici pritom v tom čase doháňali náskok Sovietskeho zväzu, ktorý v apríli 1961 vyslal do vesmíru prvého človeka - kozmonauta Jurija Gagarina. Projekt Apollo realizovaný Národným úradom pre letectvo a vesmír (NASA) stál okolo 25 miliárd dolárov a zamestnával 400.000 ľudí. Hneď na začiatku ho postihlo nešťastie. Apollo 1 bolo zničené požiarom ešte na rampe, zahynuli traja astronauti. Niekoľko nasledujúcich letov preto bolo bezpilotných.
Ale už po ôsmich rokoch z floridského Mysu Canaveral odštartovala posádka kozmickej lode Apollo 11, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín dobývania vesmíru. Trojica astronautov - Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins - sa vydala k Mesiacu a 21. júla 1969 na mesačný povrch vstúpila prvýkrát ľudská noha.
Nakoniec sa v rokoch 1969 až 1972 na Mesiac pozrel tucet astronautov a projekt Apollo zostáva dodnes jedným z najväčších úspechov amerického vesmírneho programu.
