PARÍŽ - O sladkovodnej sinici spirulina sa hovorí ako o potravine, ktorá je v prírode najbohatšia po materskom mlieku. Cyanobacteria, pomenovaná modrá riasa, sa stáva súčasťou jedálnička zbohatlíkov, ale mohla by pomôcť aj v riešení problémov s podvýživou v Afrike.
Spirulina existuje už 3,5 miliardy rokov, ale až v 60. rokoch ju objavil belgický botanik Jean Léonard. Nebolo mu jasné, prečo je na tom jeden kmeň žijúci pri Čadskom jazere lepšie ako iné kmene. Potom zistil, že tí, ktorým sa darí, jedia spirulinu, ktorá voľne rastie vo vodách jazera.
V roku 1974 OSN označila spirulinu za potravinu budúcnosti. Je totiž akýmsi koncentrátom proteínov (65 percent) železa, betakaroténu a vitamínov skupiny B, E a K. Podľa jedného z jej propagátorov, doktora Jeana Dupira ide o superpotravinu, aj keď jej priaznivé účinky na ľudské zdravie nie sú zatiaľ vedecky preukázané. V západných krajinách ju majú v obľube vegetariáni a športovci. Predáva sa v podobe tabletiek určených na prehĺtanie alebo vo forme malých sušených zrniek, ktoré sa môžu sypať na šalát alebo do džúsov. Odporúča sa jedna kávová lyžička denne. Mesačná dávka stojí v západných krajinách okolo 15 eur.
"Nie je to žiadny liek ani zázračný prostriedok, je to ale potravina bohatá na proteíny a antioxidanty. Vďaka obsahu chlorofylu má detoxikačný účinok a vďaka fykokyanínu takisto protizápalový účinok," vysvetľujú Nicola a Olivier Charmont vo svojom teplom skleníku na juhu Francúzska, kde produkujú toto zelené zlato v nádržiach.
Spirulina voľne rastie v mierne slaných jazerách v tropických krajinách. Je teda ľahké vytvoriť pre ňu prirodzené prostredie v nádrži, pretože jej stačí teplo a svetlo. Jej najväčším producentmi sú Čína a Kalifornia. Sinice sa tam vyrábajú priemyselne a sušia sa za vo vysokej teplote, ktorá môže zhoršiť jej vlastnosti. Každoročne sa ich vyprodukuje okolo 5000 ton, z toho jazerá v Čade dodávajú asi 400 ton. O spirulinu sa zaujímajú aj rozvojové krajiny, kde by sa sinice mohli stať zbraňou v boji proti chronickej podvýžive. Rozvoj produkcie v širšom meradle, zatiaľ je na africkom kontinente len päťdesiať fariem, ale naráža na dva problémy. Ide hlavne o to, aby ľudia spirulinu prijali ako súčasť stravy. Konzumácia zelenej sinice totiž kvôli svojmu zápachu nie je každému príjemná. Po druhé, sprirulinu nikdy nepodporovali veľké organizácie ako je Detský fond OSN (UNICEF), ktorý dáva prednosť energetickej paste Plumpy Nut na báze arašidov.
Mnohé firmy preto vsádzajú na potravinové výrobky, v ktorých sa spirulina takpovediac stráca, takže sa dá jesť bez odporu. Mnohí dúfajú, že sa sinica stane súčasťou bežnej výživy, ako to bolo napríklad v prípade stévie, paraguajskej rastliny používanej ako nízkokalorické sladidlo. Už teraz existuje nápoj na báze spiruliny s názvom Springwave. V Togu sa jedna farma ekologickým spôsobom snaží vyrábať zmrzlinu či ananásový džús so spirulinou.
