ČERNOBYĽ/PRAHA - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) stanovila pre nečakané udalosti v jadrových objektoch sedembodovú Medzinárodnú stupnicu jadrových a rádiologických udalostí (INES), ktorá ich delí na "incidenty" (1-3) a "nehody" (4-7). Na najhorší, siedmy stupeň sa zaradila katastrofa v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ, od ktorej uplynulo 26. apríla 30 rokov. Černobyľu sa závažnosťou vyrovnala až havária v japonskej Fukušime v roku 2011. Podľa odborníkov sa ale až na výnimky tieto katastrofy porovnávať nedajú.
Černobyľ sa zopakuje, tvrdí spisovateľka: Teroristi spravia z elektrárne jadrovú bombu
INES 7 - veľmi vážna havária:
Černobyľ (ZSSR / Ukrajina), 26. apríla 1986 - Havária a následný výbuch jedného zo štyroch reaktorov jadrovej elektrárne si priamo na mieste a v nasledujúcich mesiacoch vyžiadalo niekoľko desiatok životov. Údaje o celkovom počte ľudí, ktorí v súvislosti s prípadom ochoreli a zomreli, sa líšia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničia zomrelo vyše 125.000 ľudí, oproti tomu správa Černobyľského fóra z roku 2005 hovorí asi o 4000 obetiach.
Fukušima 1 (Japonsko), 11. marca 2011 - Zemetrasenie o sile 9,0 stupňa Richterovej stupnice vyvolalo desaťmetrovú vlnu cunami, ktorá poškodila chladiace systémy reaktorov. V troch reaktoroch, ktoré boli v čase zemetrasenia v prevádzke, došlo k explóziám (reakciou vodíka) a požiarom. Priamo z Fukušimy hlásili dva prípady úmrtia, nie však kvôli ožiareniu. Väčší problém predstavoval únik rádioaktívnej vody do oceánu a rádioaktívnych častí do ovzdušia.
INES 6 - vážna havária:
Kyštym (Čeľabinská oblasť, ZSSR), 29. septembra 1957 - V spracovateľskom závode Majak v blízkosti mesta Ozersk vybuchla podzemná nádrž s vysoko rádioaktívnym odpadom. Príčinou explózie bola porucha na chladiacom zariadení. Únik rádioaktivity do ovzdušia kontaminoval plochu viac ako 1000 kilometrov štvorcových a podľa odhadov zasiahol státisíce ľudí. Udalosť dlho utajovali, Moskva ju oficiálne priznala a nahlásila Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu až v roku 1989.
INES 5 - nehoda s väčšími následkami (mimo zariadenia):
Three Mile Island (Pensylvánia, USA), 28. marca 1979 - V jadrovej elektrárni Three Mile Island sa čiastočne roztavilo jadro reaktora a bol zaznamenaný únik rádioaktivity do okolia. Príčinou udalosti bola porucha na poistnom ventile primárneho okruhu. Podľa niekoľkých štúdií nepredstavoval únik rádioaktívnych plynov a pary zvýšené riziko pre obyvateľov.
Windscale/Sellafielde (Británia), 10. októbra 1957 - Pri požiari grafitového reaktora v závode, ktorý vyrábal plutónium pre britský vojenský jadrový program, uniklo do vzduchu značné množstvo rádioaktivity. Odhaduje sa, že v dôsledku nehody podľahlo rakovine vyše 200 osôb.
INES 4 - nehoda s lokálnymi následkami:
Windscale/Sellafielde (Británia), 26. september 1973 - Rádioaktívne látky zamorili areál závodu na spracovanie vyhoreného paliva.
Jaslovské Bohunice (Slovensko), 22. februára 1977 - Pred zavážaním paliva do reaktora elektrárne A1 robotníci nedbalo vyčistili palivový článok od guľôčok silikagélu, ktorý počas transportu slúžil na pohlcovanie vlhkosti. Prítomnosť cudzorodej látky spôsobila prehrievanie palivového súboru, ktorého dôsledkom bolo poškodenie reaktora a následný prienik rádioaktivity do primárneho a niektorých častí sekundárneho okruhu.
Saint-Laurent-des-Eaux (Francúzsko), 13. marca 1980 - Porucha na druhom bloku atómovej elektrárne skončila čiastočným poškodením jadra reaktora. K úniku rádioaktivity nedošlo.
Buenos Aires, 23. septembra 1983 - Kvôli porušeniu bezpečnostných pravidiel pri modifikácii aktívnej zóny reaktora RA-2 došlo k náhodnému výkyvu výkonu, ktorý spôsobil smrť operátora.
Tokaimura (Japonsko), 30. september 1999 - Nekontrolovaná reťazová reakcia, ktorú vyvolal chybný pracovný postup, viedla k ožiareniu zamestnancov závodu na spracovanie uránu; dvaja pracovníci zomreli.
