JASLOVSKÉ BOHUNICE/BRATISLAVA - V jadrovej elektrárni A1 v Jaslovských Bohuniciach došlo pred 40 rokmi 22. februára 1977 k havárii. Pri čiastočnom roztavení plášťa reaktora do okolia uniklo veľké množstvo rádioaktívnych látok. Obyvatelia sa však v tom čase o ničom nevedeli a udalosť sa tajila. Presné informácie verejnosť nepozná dodnes.
Najhoršie jadrové katastrofy: Od Černobyľu až po poškodený reaktor v Jaslovských Bohuniciach
Prvá jadrová elektráreň (JE) v bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) s výkonom 150 MW bola vtedy v prevádzke päť rokov. Experimentálnu elektráreň začali stavať podľa sovietskeho projektu v roku 1958. Mali sa ňou overiť možnosti energetického využívania reaktorov na prírodný urán.
Zámer výstavby JE A1 sa opieral o vyspelú základňu strojárskeho a hutníckeho priemyslu v ČSSR a dôležitú úlohu zohrala aj skutočnosť, že krajina disponovala zásobami uránových rúd i zariadeniami na výrobu uránového koncentrátu. Po dokončení a skúškach bola A1 prifázovaná k energetickej sieti 25. decembra 1972. Reaktor využíval ako palivo prírodný urán, bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou.
Počas prevádzky elektrárne došlo pri výmene paliva k dvom vážnym nehodám. Prvá sa stala 5. januára 1976, keď išlo o technickú poruchu. Druhá vážna nehoda vznikla chybou obslužného personálu a stala sa 22. februára 1977. Pracovníci montáže palivových článkov nevyčistili dôsledne palivový článok. Došlo k prehriatiu a poškodeniu kanála reaktora i okolitých technologických kanálov reaktora a nastalo kontaminovanie primárneho okruhu i niektorých častí sekundárneho okruhu. Minulý režim obe havárie tajil.
Po analýze situácie a možností opätovného uvedenia do prevádzky bolo uznesením federálnej vlády ČSSR z roku 1979 definitívne rozhodnuté neobnoviť prevádzku JE A1 a pripraviť jej postupné vyradenie.
Práce do roku 1994 sa zamerali predovšetkým na odstraňovanie následkov prevádzkových udalostí. Nosnou činnosťou bol odvoz vyhoreného paliva do vtedajšieho ZSSR. V roku 1993 vláda samostatnej Slovenskej republiky uložila vypracovať projekt uvedenia JE A1 do radiačne bezpečného stavu. Do roku 1999 prebiehala fáza prípravy na vyraďovanie.
Kontinuálny proces vyraďovania JE A1 začal v roku 1999. Rozdelený je do piatich etáp s časovým harmonogramom ukončenia do roku 2033 a realizuje ho Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), a. s., Jaslovské Bohunice.
Jadrová elektráreň A1 bola v prevádzke celkovo 19.261 hodín, vyrobila 1464 GWh a dodala do siete 916 GWh. Dosiahla maximálny výkon 127 MW.
