RÍM - Strata drahej osoby, ak je ešte navyše nečakaná, môže skutočne zlomiť naše srdcia. A to doslova, pretože v prvých 12 mesiacoch po úmrtí sa pravdepodobnosť, že budeme trpieť atriálnou fibriláciou, najbežnejšou poruchou srdcového rytmu, ktorá v 25 percentách prípadov vedie k mozgovej príhode, zvyšuje až o 41 percent. Najväčšie riziko hrozí medzi 8. a 14. dňom nasledujúcim po smrti blízkeho, s postupom času pozvoľna klesá. Píše o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Svedčí o tom dánska štúdia, ktorú realizovalli vedci z Aarhuskej univerzity. Tí porovnávali klinický obraz 886 120 zdravých jedincov s klinickým obrazom 86 612 pacientov, u ktorých bola v rokoch 1995 až 2014 diagnostikovaná fibrilácia predsiení. Ukázalo sa, že v sledovanom období 17 478 pacientov s touto chorobou stratilo partnera.
Neuveríte, čím všetkým môžete poškodiť vaše srdce: Stačia obyčajné narodeniny... a je zle
"Úmrtie milovanej osoby je zdrojom veľmi silného stresu, nezávisle na tom, ako postihnutý tomuto stresu čelí. V tejto obsiahlej štúdii bol stres zo straty blízkeho človeka sprevádzaný zvýšením rizika atriálnej fribrilácie, ktoré trvalo približne jeden rok," uviedli vedci. Výskum taktiež ukázal, že toto riziko je dvakrát vyššie u vdov starších ako 60 rokov a o 57 percent vyššie v prípade, že úmrtie bolo neočakávané.
"Význam tejto štúdie tkvie v tom, že vďaka procesu zberu údajov za dlhšie obdobie bolo možné s istotou určiť počet epizód atriálnej fibrilácie u osôb, ktoré stratili partnera, zatiaľ čo u iných štúdií táto súvislosť nevyplýva tak jasne," vysvetľuje profesor Cesare Fiorentini z inštitútu Cardiologico Monzino v Miláne. "Dánski kolegovia ukázali, ako stres s výrazným psychickým dopadom, akým môže byť strata partnera, môže vyvolať krehkosť srdca, ktorá sa prejaví atriálnou fibriláciou. Jej pravdepodobnosť je vyššia v prvých dvoch týždňoch, postupne klesá a po dvoch rokoch je nulová. Štúdia ukázala aj to, že riziko je vyššie v prípadoch, že išlo o náhle úmrtie," dodáva.
Na prvý pohľad by sme mohli byť v pokušení porovnávať atriálnu fibriláciu s kardiomyopatiou tako-tsubo, inak známu ako syndróm zlomeného srdca, ktorá postihuje najmä ženy v dôsledku bolestnej udalosti alebo chronického stresu či nečakanej radosti. Tá vyvoláva deformáciu ľavej srdcovej komory s príznakmi podobajúcimi sa infarktu.
"V skutočnosti sú medzi oboma chorobami veľké rozdiely a ten najvýznamnejší je spojený s faktom, že pohlavie nie je pri vzniku atriálnej fibrilácie rozhodujúce. Na rozdiel od kariomyopatie tako-tsubo, ktorá postihuje predovšetkým ženy po menopauze, tu nie je rozdiel medzi stratou manžela či manželky, ale srdcovú poruchu vyvoláva práve samotný smútok," uvádza profesor Fiorentini.
