ZAVIDOVIĆI - Neďaleko bosnianskeho mesta Zavidovići našiel Semir Osmanagić jednu z najfascinujúcejších záhad modrej planéty. Pod vrstvou zeminy sa ukrýval obrovský guľatý balvan, ktorému ľudia nevedeli prísť na meno.
Podľa lovcov senzácií by kamenná guľa mohla byť pozostatkom nejakej starovekej civilizácie, opisuje Deser.gazeta.pl. Amatérsky archeológ Semir Osmanagić, ktorý je známy niekoľkými pseudoarcheologickými objavmi, sa domnieva, že by mohlo ísť o najväčšiu guľu, akú kedy človek vytvoril.
Satelitná FOTO zachytila krvavú vodu v Níle: Znamenie, že biblické proroctvo sa napĺňa?!
Záhadná guľa má priemer 3,5 metrov a dobrodruh z Bosny je presvedčený, že objekt obsahuje vysokú koncentráciu železa, čomu by zodpovedalo jeho sfarbenie. Ak sa táto teória potvrdila, guľa by mohla vážiť 40-tisíc kilogramov. Semir Osmanagić k nálezu dodal, že podobné gule ľudia objavili aj inde v okolí mesta Zavidovići. Mnohé z nich však boli zrejme zničené, pretože v 70. rokoch sa v oblasti rozšírili povesti, že v ich jadre sa nachádza zlato.
Osmanagić sám seba považuje za bosnianskeho Indiana Jonesa. Obrovský rozruch vyvolal už v roku 2005, keď vyhlásil, že že kopec v doline Visok bol kedysi územím so starovekými pyramídami, prepojenými podzemnými chodbami. Vedci sú však voči jeho teóriám skeptickí.
Kysucké Megoňky
Podobné kamenné gule sa nachádzajú po celom svete a pochváliť sa nimi môžete aj my na Slovensku. U nás ich poznajú predovšetkým Kysučania, ktorí ich ľudovo nazývajú „Megoňky“. Ako pre Topky vysvetlil geológ Jozef Michalík z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ide o prírodnú zaujímavosť, ktorú kedysi aj samotní vedci považovali za výtvor mimozemskej civilizácie alebo obrie dinosaurie vajcia.
Mysteriózne kamene z Kysúc na FOTO sú príbuzné čučoriedok z Marsu, tvrdí slovenský vedec
Kamenné gule, tzv. konkrécie, sa utvárajú v dôsledku zrážania minerálov v priestoroch medzi časticami horniny. „Konkrécie vznikajú vo vnútri pórovitých sedimentov počas postupného spevňovania budúcej skaly. Zvyčajne pieskovcov, prachovcov, bridlíc, v spraši, alebo v pôde. V hornine sa okolo pevných teliesok (môžu to byť zrnká piesku, úlomky hornín či skameneliny) začne zrážať cementačný materiál (vápnitá, kremitá, alebo fosfatická zrazenina) a postupne vznikajú guľovité telesá, zatláčajúce okolitú hmotu. Tie sú zvyčajne zložené z uhličitanu minerálu, akým je napríklad vápenec,“ povedal Michalík.
...
