WASHINGTON – Zákonitosti rotácie zemskej osi sú pre vedcov záhadou už od roku 1899. Každý šesť až štrnásť rokov sa Zem viac nakláňa doprava alebo doľava. Teraz sa však rotácia planéty začala správať ešte záhadnejšie.
Ak ste už niekedy počuli o nakláňaní zemskej osi, nešlo o žiadny výmysel. Vedci sa tejto záhade pokúšajú prísť na koreň už roky. Satelitné monitorovanie zachytáva aj pohyb vody okolo Zeme a vedci z NASA sa snažia zákonitosti rotácie planéty a pohybu vĺn vyriešiť. Výskum by podľa nich mohol súčasne prispieť k hlbšiemu pochopenie klimatických zmien.
Situácia je oveľa horšia, ako sa myslelo: Už v 21. storočí hrozí nezvrátiteľná globálna pohroma
Zem sa pri rotácii nepohybuje tak hladko, ako glóbus položený na stole. V skutočnosti sa totiž chveje. Zem rotuje okolo svojich pólov pomaly a najďalej sa počas výskumu vychýlila o 12 metrov. Hoci tieto „kolísania“ nemajú vplyv na náš každodenný život, odborníci ich musia brať do úvahy. Informácie o stupni vychýlenia sú dôležitým údajom pre satelity a určovanie polohy pomocou GPS.
Príčinou by mohli byť zmeny v Eurázii
Vedcov z NASA zapojených do výskumu zemskej rotácie zaujímalo, ako cirkulácia vody prispieva k vychyľovaniu zemskej osi. Hoci túto súvislosť naznačili už predchádzajúce štúdie, niektoré pohyby našej planéty sú pre vedcov stále mätúce.
Svetoví meteorológovia varujú: Zmena klímy je začiatok, to najhoršie ešte len príde!
Okolo roku 2000 nabrala rotácia zemskej osi nečakane zrýchlený obrat smerom na východ, s odklonom asi 17 centimetrov. Zem je podľa vedcov ako na hojdačke a domnievajú sa, že by túto zmenu mohol spôsobiť úbytok hmotnosti v Grónsku a na Antarktíde kvôli rýchlo sa topiacemu ľadu. To však ešte nestačí na vysvetlenie príliš náhlej zmeny. Odpoveďou by však mohla byť Eurázia – vedci vidia príčinu v deficite vody, a to najmä na indickom subkontinente a v oblasti Kaspického mora.
Viac ako storočná záhada
Súvislosť s Euráziou bola pre vedcov prekvapením, pretože sucho, resp. úbytok vody nebol taký výrazný ako v prípade straty ľadových príkrovov. Podľa vedcov je však rotácia našej Zeme príliš citlivá na zmeny, ktoré nastali v oblasti okolo 45 stupňov zemepisnej šírky od severu na juh.
Rotácia Zeme vedcov fascinuje už od roku 1899, keď začali jej pozorovania. Každých 6 až 14 rokov kolíše os rotácie o 0,5 až 1,5 metra na východ alebo na západ. Tajomstvo oscilácie Zeme však doposiaľ spoľahlivo nerozlúštila žiadna teória a vedci naň nepoznajú vzorec. Sklon zemskej osi by však podľa expertov mohol signalizovať dôležité klimatické zmeny, napríklad intenzívne sucho v určitých lokalitách Eurázie.
