RÍM - Aké bolo tajomstvo dlhého života templárov? Odpoveď je jednoduchá. Vedci prišli na to, že za tým bola strava. Kvôli kvalitnej potrave žili dvakrát tak dlho ako ich súčasníci. Prečítajte si, čo konzumovali.
Podľa výskumu štyroch talianskych vedcov vďačili príslušníci stredovekého vojensko-rytierskeho rádu za svoju na vtedajšiu dobu mimoriadnu dlhovekosť hygienickým a stravovacím predpisom, ktoré stanovil Bernard de Fontaine - málo mäsa a veľa zeleniny, tiež rýb, syra, olivového oleja a čerstvého ovocia. Ide vlastne o modernú diétu, ktorá bola akousi predchodkyňou stredomorskej stravy, píše taliansky denník La Repubblica.
Žili o 40 rokov dlhšie, než bol priemerný vek ich súčasníkov. To, čo bolo jedným z tajomstiev templárov, teraz zrejme odhalil výskum, pri ktorom vedci bádali v starých dokumentoch a zisťovali spôsob ich stravovania, to, akú pozornosť venovali hygiene pri stole, ale aj kvalite a rôznorodosti pokrmov, ktoré zahŕňali málo mäsa a veľa zeleniny, čerstvého ovocia a rýb. "Táto diéta umožnila templárom, príslušníkom jedného z najznámejších rytierskych náboženských rádov kresťanstva, aby sa v mnohých prípadoch dožívali vyše sedemdesiatich rokov. Vysvetlenie možno hľadať v pozitívnych účinkoch, ktoré mala táto strava na črevnú mikroflóru. Táto strava bola oveľa zdravšia než to, čo sa v stredoveku jedlo. Bol to prírodný zdroj probiotík, ktoré majú pozitívne a ochranné účinky na črevnú mikroflóru," vysvetľuje Francesco Franceschi z rímskej polikliniky Gemelli, spolu s kolegami Robertom Bernabeim, Giovannim Gasbarrinim a Peterom Malfertheinerem, autorom výskumu nazvaného Diéta templárov: Ich tajomstvo dlhovekosti?
Strava - zbraň proti chorobám
Vedci skúmali dobové dokumenty a preukázali, že práve strava týmto mníchom a zároveň vojakom pomáhala žiť oveľa dlhšie, než bol vtedajší priemerný vek, ktorý sa pohyboval medzi 25. až 45. rokmi. V stredoveku bola podľa štúdie strava bohatá na tuky a kalórie. Bohatší ľudia jedli veľa mäsa a najrozšírenejšou chorobou vtedy bola dna, obezita, cukrovka a vysoká úroveň cholesterolu a triglyceridov. "Strava templárov, ktorá bola veľmi moderná, akási predchodkyňa stredomorskej diéty, bola zbraňou proti všetkým týmto chorobám," tvrdí Franceschi.
"Templári jedli mäso len dvakrát týždenne, trikrát týždenne mali zeleninu ako hlavný chod, často konzumovali ryby a pili vodu s pomarančovou šťavou. Do vína, ktoré napokon pili veľmi striedmo, zase pridávali dužinu z aloe, ktorá má antiseptické a fungicídne účinky, veľmi dôležité v krajinách s horúcim púštnym podnebím," dodáva.
Dlhovekosť - znak templárov
"Dlhovekosť bola charakteristickým znakom templárov. Podľa historických dokumentov zomrel Hugues de Payens ako 66-ročný a posledný veľmajster templárskeho rádu Jacques de Molay mal 67 rokov, keď bol popravený, a to po siedmich rokoch väzenia. V tej dobe bola táto dlhovekosť označovaná za božský dar, ale v skutočnosti to bol výsledok stravovacích a hygienických pravidiel, ktoré stanovil Bernard de Fontaine," hovorí Franceschi.
Templárski rytieri dodržiavali základné hygienické pravidlá, ktoré umožňovali vyhnúť sa šíreniu infekcií - pred jedlom si museli umývať ruky, refektár musel byť vždy uprataný a obrusy museli byť vždy čisté. Templári mali zakázaný lov, ale venovali sa chovu rýb, ktoré vo veľkom konzumovali spolu so syrmi, čerstvým ovocím a olivovým olejom. "Templári považovali morské plody za vynikajúcu náhradu mäsa, a tak získavali omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Súdime, že stravovacie návyky môžu byť vysvetlením mimoriadnej dlhovekosti templárov," uzatvárajú autori štúdie.
