WASHINGTON - Ak si výskumníci doteraz mysleli, že sa prví praľudia živili zmesou lesnej stravy, kôrou stromov, rastlinami, lístím, orechmi, ovocím a inými nájdenými rastlinnými produktmi, nové bádanie ich privádza do pochybností. Americkí odborníci tvrdia, že na to nemali dostatočne silné čeľuste.
Bohaté nálezy ostatkov australopitheca sediba v Južnej Afrike vedcom pomáhajú pochopiť pôvod človeka a jeho životný štýl. Nový výskum stravovania prvých prapredkov človeka naznačuje, že najstarší praľudia nemohli konzumovať až takú tvrdú potravu, ako si vedci mysleli, pretože na to nemali dostatočne pevnú čeľusť. Podľa Justina Ledogara z austrálskej University of New England nemali príslušníci druhu australopithecus sediba dostatočne silné žuvacie svaly a stoličky na spracovanie príliš tvrdej potravy, na ktorej by si vykĺbili čeľusť.
Vedci z Washington University svoje predpoklady testovali pomocou počítačovo vytvoreného modelu lebky australopitheca, ktorý žil pred dvomi miliónmi rokmi v Južnej Amerike a bol blízkym príbuzným alebo predchodcom ľudského rodu homo. Dokázal síce chodiť aj vzpriamene na dvoch nohách, ale chýbal mu dostatočne veľký mozog a schopnosť sofistikovanejšieho využitia nástrojov, uviedol portál Sciencedaily.com.
Na tvrdej strave si lámal zuby
Zistenie, že australopithecus sediba mal slabšiu čeľusť, je pre vedcov dôležité, pretože aj prví praľudia rodu homo mali čeľuste a žuvacie svaly menej vyvinuté. To by potvrdzovalo domnienku, že tento druh australopitheca bol priamym evolučným predchodcom človeka. Niektoré z iných populácií australopitheca majú čeľusť vyvinutú mocnejšie. Australopithecus sediba si však na tvrdej strave doslova lámal zuby, keď sa ju pokúšal konzumovať, čo znamená, že potrava tohto druhu s najväčšou pravdepodobnosťou už nepozostávala z veľmi tvrdých semien či orechov. Bolo by kontraproduktívne, keby prirodzený výber uprednostnil stavbu lebky, ktorá by nekorešpondovala s výberom stravy.
