BRATISLAVA - Vedci varujú pred hrozbou topiacich sa ľadovcov Antarktídy. Dôsledkom roztápania dochádza k zmenám klímy a dvíhaniu hladiny morí. Experti na základe záberov zo satelitov Európskej vesmírnej agentúry sledujú hrúbku či rozlohu ľadovcov a predpovedajú tak nelichotivú budúcnosť.
Antarktída je obklopená obrovskými ľadovými šelfami, ktoré zabraňujú ľadovcom pohybovať sa smerom do mora. Vedci na základe údajov zo satelitov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) varujú, že topenie týchto plôch môže výrazne zrýchliť pohyb ľadovcov a spôsobiť tak dvíhanie morskej hladiny.
Rozloha šelfových ľadovcov je častokrát obrovská. Najväčší je Ross Ice Shelf a dosahuje rozlohu Španielska, pričom sa dvíha do výšky stoviek metrov nad hladinu mora. Ide o prírodné telesá, ktoré pokrývajú brehy polárnych oblastí súvislou vrstvou ľadu.
Ako informuje Európska vesmírna agentúra na svojej stránke, za posledných dvadsať rokov sa antarktické šelfy výrazne stenčili alebo zmizli úplne. V roku 1995 sa zrútil ľadovcový šelf Larsen A, ktorý bol veľký ako rozloha nemeckého mesta Berlín. Jeho druhá časť, ktorá bola oveľa väčšia, sa prepadla o sedem rokov neskôr. Po tomto prepade sa pohyb ľadovcov zrýchlil až osemkrát.
Záchranný pruh pod pasívnym šelfovým ľadom
Tzv. pasívny šelfový ľad tvorený približne 13% plochy šelfov nemá veľký vplyv na rýchlosť topenia a pohyb ľadovcov. Je ale potrebné zdôrazniť, že pod pasívnym ľadom je záchranný pruh a ten výrazne ovplyvňuje správanie sa pevninských ľadovcov. "Akonáhle dôjde k strate pasívneho šelfového ľadu a narušeniu záchranného pruhu, pohyb ľadovca smerom do oceánu sa výrazne zrýchli, čo zapríčiní rýchlejšie stúpanie hladiny morí v nasledujúcich rokoch," vysvetlil Johannes Fürst z Inštitútu geografie Univerzity v Norimbergu a doplnil, že Amundsenovo more a Bellingshausenovo more majú obmedzený alebo takmer žiadny pasívny ľad, čo znamená, že ďalší ústup šelfov bude mať vážne následky.
Vedci vďaka satelitom odhalili kritickú hranicu, od ktorej už pohyb a topenie sa ľadovcov nebude možné zastaviť.
