TIRANA - Krutý albánsky diktátor Enver Hodža, ktorý má na rukách krv tisícov popravených Albáncov, bol vraj "citlivá duša" a zabíjanie ľudí ho asi bolelo. Tvrdí to aspoň jeho vdova Nedžmije v rozhovore, ktorý poskytla v pondelok a ktorý bol podľa jej slov vôbec posledným.
Sovietska invázia do Československa v roku 1968 očami USA: Hĺbková analýza v odtajnených spisoch CIA
Nedžmije, ktorá má 95 rokov, podľa servera BalkanInsight znovu ospravedlňovala zločiny spáchané režimom jej manžela. Povedala, že Hodža zrejme "cítil v duši bolesť", keď posielal toľko ľudí na smrť, ale považoval to za svoju "štátnickú povinnosť".
"Vždy som mala za to, že Enver robil najťažšie rozhodnutia, ako boli popravy, ako štátnik nútený splniť svoju povinnosť, ale v duši bol veľmi jemný a citlivý a možno trpel," povedala žena, ktorá bola kedysi v Albánsku obávaná takmer rovnako ako Hodža.
Otázky týkajúce sa nespočetných vrážd, väznenia a prenasledovania a činnosti komunistickej štátnej polície Sigurimi odmietla ako "vymyslené legendy". Väčšinu chýb podľa nej majú na svedomí "ľudia z terénu", ktorí konali bez riadenia z centra.
"Enver bol prvým tajomníkom (vládnucej komunistickej) strany, nemôžem teraz hovoriť, že nevedel o tom, že sa niektoré veci diali, ale pre mňa sú to (sťažnosti) len legendy a ohováranie," povedala Nedžmije v rozhovore. Problém podľa nej bol ten, že niektorí "ľudia v teréne prichádzali z vidieka a z vojny s nízkou kultúrnou úrovňou".
Hodžová priznala, že bola kľúčovým politickým poradcom svojho muža. "Nemôžem poprieť, že so mnou hovoril. Bola som jeho starým priateľom z vojny, s politickou skúsenosťou, takže sme spolu hovorili o vnútorných i zahraničných otázkach," povedala. Poprela však, že by diskutovali o bezpečnostných veciach.
Nedžmije bývala podľa niekdajších spolupracovníkov veľmi mocná. Bola druhým najvýznamnejším obyvateľom takzvanej Pevnôstky, kde žili čelní predstavitelia komunistickej strany životným štýlom na hony vzdialeným životu jednoduchých Albáncov. Mala vraj prsty v uvrhovaní prominentných straníckych činiteľov do väzenia.
V roku 1993, po páde komunistického režimu, ju odsúdili na 11 rokov väzenia za zneužívanie moci a spreneveru verejných fondov. V januári 1997 ju ale amnestovali. Komunistický režim v Albánsku vládol 45 rokov a považovali ho za jeden z najkrutejších režimov vo svete. Podľa rôznych zdrojov bolo za tento čas popravených až 25.000 ľudí a mnoho desiatok tisíc ďalších zaslaných do pracovných táborov alebo do exilu v odľahlých horských oblastiach.
