PENZA – Polmiliónové ruské mesto Penza sa stalo domovom myšlienok dávno zosnulého, no pre fanúšikov komunizmu očividne stále inšpiratívneho, Josifa Vissarionoviča Stalina. Otvorili v ňom totiž prvé kultúrne centrum venované nástupcovi Lenina, a to pri výročí uplynutia 80 rokov od prijatia Stalinovej ústavy. Tento rok ruskí komunisti dokonca nazvali Rokom Stalina. Svojou iniciatívou však urazili Čechov aj Slovákov.
Mesto Penza má totiž pre bývalé Československo silný význam. V časoch, keď sa počas prvej svetovej vojny hlásili tisíce mladých mužov, prevažne z Česka a Slovenska, ako dobrovoľníci do cárskej armády Ruska, vznikli Československé légie. Na konci vojny v nich bojovalo cez 100-tisíc dobrovoľníkov. Celkovo padlo viac ako 5000 československých legionárov, väčšina práve v Rusku.
Najprv bojovali proti rakúsko-uhorskej armáde a Nemcom na Ukrajine, potom za ruského cára spoločne s Bielou armádou proti boľševikom a ich Červenej armáde. Čechom a Slovákom sa darilo, už v roku 1917 sa rozniesli chýry o tom, ako jednoducho potlačili boľševikov v Kyjeve. Masarykovi sa však nepáčilo miešanie sa do vnútorných sporov Ruska, preto nariadil ich stiahnutie z ukrajinskej oblasti.
Šikovní mladíci z Československa
Netrvalo dlho a na Ukrajinu zatlačili Nemci, vtedy Rusi opäť poprosili o pomoc Československé légie. Mier medzi boľševikmi ale ešte nebol uzavretý, preto došlo ku krvavým stretom, ktoré však v bitke pri Bachmači skončili porážkou Nemcov. Po podpise nie veľmi výhodného mieru v Breste museli podľa dohody Československé légie ukrajinské územie opustiť. Plánovali sa presunúť do Francúzska, no celkovo odišlo len 2000 mužov.
Ďalší čakali štyri mesiace, v zime a o hlade, až kým nezamrzli prístavy a nemohli odísť nikam. Všade chýbali zásoby, preto v Penze uzavreli boľševici s Légiami dohodu, vďaka ktorej sa malo obnoviť zásobovanie československých vojsk. Légie v rámci dohody odovzdali všetky ťažké zbrane, cieľom boľševikov ale bolo posilnenie Červenej armády, ktorá bola značne personálne poddimenzovaná. Za dva mesiace do týchto radov prešlo len 150 mužov, čo boľševici niesli ťažko.
Spôsobovali tak problémy, kde sa dalo, neustále porušovali Penzenskú dohodu. Légie tak pomaly, ale isto strácali dôveru v konanie a sľuby boľševikov. Boľševici zase mali zo silnej československej armády strach, preto sa ju rozhodli násilne rozpustiť. Nepodarilo sa im to, koncom mája 1918 po viacerých incidentoch nakoniec Légie dobyli strategické mestá na Sibíri, cára Mikuláša II. s rodinou však už zachrániť nestihli.
Vytúžená cesta domov
To, že na ceste za oslobodením cára obsadili celé územie pozdĺž transibírskej magistrály, 8000 kilometrov od Penzy až po Vladivostok, znamenalo konečne ich záchranu života. Z Vladivostoku Československé légie spojenecké lode previezli domov. Dohoda uzavretá v meste Penza však bola prvotným záchvevom nádeje, ktorú vojaci cítili, boľševici, neskôr na čele práve so Stalinom, ich totiž svojou agresívnou túžbou po moci takmer pripravili o život.
To, že si komunisti v Rusku vybrali práve toto mesto, ako sídlo Stalinovho kultúrneho centra, sa dá pre Čechov aj Slovákov považovať za urážku. „Je to dôležité aj preto, že existuje veľmi veľa klamstiev o dedičstve Stalina a jeho práva. Najlepšou obranou je útok. Budeme preto aktívne podporovať historickú pravdu, pravdu o tých rokoch a o osobnosti Josifa Vissarionoviča,“ povedal na margo udalosti prvý tajomník krajského výboru strany. Pravda, o akej sa učí na českých a slovenských školách, zrejme komunistom v Penze nepríde dostatočne pravdivá.