BRATISLAVA/NEW YORK - "Je lepšie byť šťastný, než smutný," to je posolstvo Loly Taubmanovej, ktoré hlásala celý svoj život, aj napriek hrôzam, ktoré na vlastnej koži okúsila počas druhej svetovej vojny. Mala len 18 rokov, keď ju spolu s príbuznými, vykázali z dediny na Slovensku a poslali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Jej rodičov poslali rovno do plynu, ona bola nútená žiť v neznesiteľných podmienkach a vydržala aj trýznivé nacistické pochody smrti. Až po oslobodení a odchode do Ameriky, kde sa vydala, sa jej podarilo opäť cítiť radosť. Zomrela minulý mesiac vo veku 90 rokov.
Nové FOTO nacistických vrahov, krátko pred odsúdením na smrť: Úsmev napriek krvi na rukách
Lola Taubmanová sa narodila a vyrástla na východe Slovenska vo Svaľave, ktorá po druhej svetovej vojne pripadla Ukrajine. Jej šťastné detstvo sa pre ňu skončilo s príchodom Adolfa Hitlera k moci. V roku 1944 natlačili všetkých Židov z oblasti do vlaku a poslali do jedného z najhorších táborov smrti. Tri dni stála natlačená vo vagóne so svojimi príbuznými bez jedla, vody a toalety. Jedna žena počas cesty porodila, ďalších sa zmocnil amok. Nikto však vopred nevedel, čo ich čaká.
Až v jednu studenú aprílovú noc vlak zastavil na mieste zvanom Osvienčim a lekár Joseph Mengele poslal Loliných rodičov mávnutím ruky do plynu. Na človeka, ktorý zničil jej rodinu, nikdy nezabudla. "Mal odutú tvár, bol to arogantný a podlý muž," spomínala na Mengeleho. "Mal na sebe dôstojnícku uniformu. Ostatní dôstojníci mali palice a tlačili ľudí, doprava alebo doľava," hovorila o najhorších chvíľach. Keď sa zadívala na oblohu, všade bolo plno dymu: "Pýtali sme sa, "Čo sú to za plamene?, povedali: "To je pekáreň"." Vzhľadom na to, že Lola bola mladá a silná, bola ušetrená podobného osudu, ako jej rodičia. Po oddelení na ňu však čakal iný druh hrôzy.
"Krutosť, ktorou nás privítali, je neopísateľná. Vyzliekli nás donaha, oholili nám hlavu a dezinfikovali nás. Išli sme do sauny a sprchy. Dôstojníci prišli s bičmi a psami a zbraňami a chodili medzi nami," uviedla Taubmanová, ktorá si na druhý deň uvedomila, čo sa stalo s jej rodičmi. "O nikom, koho poslali na druhú stranu, sme nikdy viac nepočuli. Boli splyňovaní. Videli sme tieto skupiny ísť do krematória a nikdy nevyšli von. Bola to nočná mora," dodala Taubmanová, ktorá však neskôr zistila, že smrť jej rodičov bola ešte neznesiteľnejšia. V tú noc, keď prišli do Osvienčimu, obete splyňovali iba čiastočne. Plynu bol nedostatok a pece nezvládali nápor mŕtvol, takže polomŕtvych ľudí vzali na nákladiak, odviezli inam a spálili zaživa.
Lola Taubmanová (vpravo)
"I have found that telling my story in school is so important."
Posted by Mashable on 31. január 2016
Počas svojho väznenia v Osvienčime Taubmanová pracovala pri triedení šatstva a ostatného majetku. Jednej zo žien v jej skupine sa dostal do rúk kabát, ktorý pripadal Lole povedomý. Patril jej otcovi. Vo vnútri jedného z vreciek objavila jeho fotografiu, ktorú schovávala až do konca vojny. Taubmanová zostala v Osvienčime od apríla 1944 až do januára 1945, kedy ju previezli do troch ďalších táborov, kde pokračoval jej boj s prenasledovaním, hladom a chorobami. Až konečne v apríli 1944 skupina, s ktorou bola na pochode smrti, natrafila na Rusov a Američanov, a tak sa mohla začať jej cesta za slobodou.
Svoj príbeh zaznamenala aj pre projekt režiséra Stevena Spielberga Šoa, ktorý je historickou zbierkou výpovedí o holokauste, ktorá má slúžiť na potreby vzdelávania. O svojom živote rozprávala aj žiakom na školách. Jej rodina o nej hovorí, že bola milujúcou mamičkou aj babičkou, ktorá by nikdy žiadneho hosťa nenechala odísť od nej hladného. Kto bol u nej na návšteve, márne protestoval, že je už plný. Minulý mesiac sa však s týmto svetom rozlúčila a odišla tak ďalšia svedkyňa udalostí, na ktoré neradno zabúdať.
