Kábul - Dvadsaťosemročný Hamíd Rustámí pochádzajúci zo západoafganskej provincie Vardak bol vlani vyhostený z Dánska po niekoľkých rokoch, keď sa pokúšal usadiť v Európe. Bez práce a odrezaný od svojej rodiny teraz trávi čas v chladnom Kábule a premýšľa, ako sa vrátiť späť, píše agentúra Reuters.
VIDEO, ktoré pobúrilo: Maďarovi pri Calais praskli nervy, kamión nasmeroval do migrantov
Rustámí hovorí, že nemá príliš na výber. Nechce sa vrátiť do okresu v provincii Vardak, kde bojovníci islamistického hnutia Taliban nedávno zabili desiatku príslušníkov menšinového etnika Hazarov, ku ktorému sám tiež patrí.
"Ak zoženiem dosť peňazí, skúsim to znova," hovorí Rustámí o ceste do Európy. "Tu sa dá len ťažko prežiť. Situácia v Kábule je zlá. Nie je tu bezpečne ani sa tu nedá zohnať práca. Keď človek vyjde z domu, nevie, čo sa mu môže stať," vysvetľuje.
Rustámího dilema ukazuje problém európskych krajín, ktoré varovali, že vzhľadom na obrovský príliv migrantov v tomto roku a rastúce obavy európskej verejnosti budú neúspešných žiadateľov o azyl nekompromisne vracať do ich domovských krajín.
"Pravdou je, že väčšina Afgancov, ktorí sú donútení k návratu, sa pokúsi odcestovať do Európy znovu, nehľadiac na zámery európskych politikov," hovorí Ceri Oeppenová z britskej sussexskej univerzity, ktorá sa zaoberá problematikou afganských utečencov.
Presné štatistiky o Afgancoch, ktorí prišli do Európy, je ťažké dohľadať. Od začiatku tohto roka ale takmer 150.000 Afgancov dorazilo do Grécka, ktoré je obvyklým vstupným bodom pre utečencov mieriacich do Európy. Po Sýrčanoch tak Afganci predstavujú medzi utečencami druhú najpočetnejšiu národnosť, uvádza Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Napriek pomoci vo výške niekoľkých miliárd dolárov, ktorá bola Afganistanu za posledných 14 rokov poskytnutá, požiadalo za prvý polrok tohto roka v Európskej únii o azyl asi 40.000 Afgancov.
"O odchode z Afganistanu neuvažujú len tí najbohatší obyvatelia a potom tí, čo sú úplne bez prostriedkov," vyhlasuje Liza Schusterová, špecialistka na migráciu na londýnskej Mestskej univerzite, ktorá uplynulé tri roky strávila stážou na kábulskej univerzite. "K ceste do Európy ich čiastočne vedú nerealistické predstavy o živote na európskom kontinente, ale do veľkej miery ich k odchodu ženú zložité životné podmienky v Afganistane," dodáva.
Afganský minister zahraničia Salahuddín Rabbání a minister pre utečencov Saíd Husajn Balchi sa v novembri stretli s veľvyslancami EÚ s prosbou o veľkorysý postoj k žiadateľom o azyl vzhľadom na nestabilnú bezpečnostnú situáciu v Afganistane a blížiacu sa zimu.
Za touto žiadosťou je tvrdá realita, uviedol Abdul Ghafúr, bývalý utečenec, ktorý v afganskej metropole Kábul prevádzkuje informačnú službu pre Afgancov, ktorí uvažujú o odchode z krajiny, a pre navrátilcov, ktorí sa snažia zvyknúť si znovu na život vo vlasti.
"Afganistan jednoducho nie je pripravený prijať všetkých navrátilcov späť. Nejde len o základné bezpečnostné opatrenia, ale aj o prácu a vyhliadky do budúcnosti," hovorí Ghafúr.
Afganské hospodárstvo negatívne poznamenalo zníženie finančnej pomoci v poslednom čase a voľných pracovných miest je málo. S ukončením bojovej misie NATO v krajine ku koncu minulého roka sa tiež zhoršila bezpečnostná situácia. Islamistickí povstalci rozšírili svoje pôsobenie v krajine natoľko, že sa im dokonca podarilo v septembri nakrátko obsadiť jedno z najväčších afganských miest Kundúz.
Celosvetová MAPA odhalila riziko teroristickej hrozby: Slováci máte strach? Zbytočne!
V Kábule sú bombové útoky na dennom poriadku a podľa údajov OSN bolo od začiatku roka do augusta zabitých v Afganistane 1592 civilistov, ďalších 3329 utrpelo zranenia.
S tým, ako sa stále väčšie územie Afganistanu dostáva pod kontrolu Talibanu, navrátilci zostávajú v preľudnenom Kábule, ďaleko od rodinných zväzkov, ktoré sú k prežitiu v Afganistane nevyhnutné.
Európske vlády vyvíjajú značné úsilie, aby vracajúcim sa migrantom pomohli znovu sa usadiť; poskytujú im podporu na cestu späť do vlasti, hotovostné bonusy a možnosti preškolenia. Mnohí pozorovatelia pritom upozorňujú, že táto pomoc môže byť použitá na nový pokus vydať sa do Európy. Taká cesta vyjde vraj Afgancov na 7000 až 8000 dolárov (6600 až 7500 eur).
Masúd Ahmádí, ktorý vedie program opätovného usadzovania navrátilcov riadený Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, tvrdí, že využitie finančných prostriedkov je prísne kontrolované.
Ahmádí ale upozorňuje na prehnané, nerealistické očakávania mnohých migrantov a vyzýva, aby bolo vyvinuté väčšie úsilie na presvedčenie týchto ľudí, že ich čakajú lepšie možnosti doma než v zahraničí. "So 7000 až 8000 dolármi už môžete v Afganistane veľmi slušne podnikať," podotýka.
Rustámí však hovorí, že lákavá predstava života v Európe je už u Afgancov príliš silno zakorenená a väčšina jeho priateľov už krajinu opustila. "Keď budem ľuďom rozprávať o svojej deportácii, nebudú mi veriť. Rovnako ako keď im budem popisovať, ako zlé sú ubytovacie podmienky v Európe," podotýka.
