QUEENSLAND – Niet pochýb o tom, že knihy a filmy spadajúce pod sci-fi žáner inšpirujú deti, aby sa zaujímali o vedu. Preto sa špeciálny deň týkajúci sa filmu Návrat do budúcnosti dotkol aj Bieleho domu. Námestník riaditeľa pre technológie a inovácie sa rozhodol, že skontaktuje dvojicu austrálskych vedcov, aby zistil, do akej miery je cestovanie v čase možné.
„Možno sa čudujete, prečo sa Biely dom zaujíma o sci-fi film, no existuje na to skutočne vážny dôvod,“ povedal Tom Kalil z Vedecko-technickej kancelárie Bieleho domu Američanom a pokúsil sa vysvetliť svoje pohnútky: „Ak sa pozrieme na históriu vedeckého a technologického rozvoja, zistíme, že vedcov, inžinierov či podnikateľov mnohokrát inšpirovali práve sci-fi knihy, ktoré čítali alebo sci-fi filmy a televízne relácie, ktoré sledovali.“ Vo videohovore preto oslovil skutočných odborníkov.
Profesor Tim Ralph a doktorand Martin Ringbauer z Univerzity v Queenslande Kalilovi potvrdili, že cestovanie v čase bude v budúcnosti možné. Avšak, omnoho pravdepodobnejším variantom je, že sa bude cestovať len smerom do budúcnosti, nie do minulosti: „V rámci teórie relativity je cestovanie v čase možné, ale týka sa len cestovania vpred. Nie je žiaden veľký problém s cestovaním do budúcnosti, je ťažké to spraviť, ale v zásade sa to môže stať.“
Profesor Ralph vysvetlil, že človek by musel cestovať dostatočne rýchlo, takmer rýchlosťou svetla, aby spomalil nás čas: „Keby som sa vydal na výlet k Jupiteru a veľmi rýchlo sa vrátil a šiel pritom dostatočnou rýchlosťou, bol by som o čosi mladší ako všetci, čo tu ostali. V skutočnosti by som sa pohyboval v budúcnosti. To môže platiť aj pre omnoho dlhšie obdobie.“ Túto teóriu potvrdzujú aj iní vedci.
Profesor Jerome Gauntlett, kapacita v oblasti teoretickej fyziky z Imperial College, demonštroval rovnaký princíp na astronautoch, ktorí sa vrátili z Medzinárodnej vesmírnej stanice. Boli v skutočnosti o tisícinu sekundy mladší, než ich náprotivky na Zemi. Hovorí sa tomu „paradox dvojčiat“. Ak by cestovateľ v čase podnikol takúto cestu, vrátil by sa a našiel svoje omnoho staršie dvojča. Čo sa však týka minulosti, s tým je väčší problém.
To sa koniec koncov snažil naznačiť aj dej kultového filmu Návrat do budúcnosti. Einsteinova teória gravitácie popiera cestovanie do minulosti. Jedinou šancou by bola čierna diera, ktorou sa dá cestovať nielen v priestore, ale teoreticky aj v čase. „Ale nikto v skutočnosti nevie, či takéto čierne diery môžu vo vesmíre existovať,“ varuje profesor Ralph. Albert Einstein ich existenciu predpovedal už v roku 1935, iní vedci sa touto teóriou zaoberali ešte predtým, než bola prvá čierna diera objavená.
Jednou z možností, ako by mohla fungovať je, že oba konce čiernej diery sa pohybujú oproti sebe navzájom, a teda aj v čase a priestore. Preto ak by cestovateľ vošiel dnu, mohol by sa vrátiť síce na tom istom mieste, ale v inom čase. Tieto teórie však nie sú exaktnou vedou, ide iba o opis „spôsobu, ako by sa dalo cestovať v čase“. Jedno je isté, z mnohých filmov a kníh by si ľudstvo malo zobrať ponaučenie. Cestovanie do minulosti môže zmeniť prítomnosť, tým pádom aj budúcnosť. Kto by bol ochotný podstúpiť také riziko?
