LONDÝN - Za bránami označenými symbolmi Hitlerovej obávanej SS ležalo jedno z menej známych miest hrôzy nemeckej okupácie Poľska. Pevnosť z 19. storočia sa 10. októbra 1939 dostala do rúk nacistov a bola premenovaná na Konzentrationslager Posen (Koncentračný tábor Poznaň). Skôr než začala slúžiť ako väzenie a mučiareň pre obete Tretej ríše, došlo v nej k prvému použitiu plynu pre účely masového vraždenia. Drastickú smrť podstúpili nielen psychiatrickí pacienti, ale aj odborári, akademici, miestna inteligencia a každý, kto bol pre režim vnímaný ako hrozba.
Kňaz, ktorý odkrýva temnú minulosť: Medzi nacistami a Islamským štátom existuje paralela
Pred 76 rokmi bolo rozhodnuté, že pôjde o prvé miesto určené na experimentovanie s plynom pri masovom zabíjaní civilistov. Skupina známa ako SS-Sonderkommando-Lange pod vedením brutálneho zástupcu gestapa Herberta Langeho sem vozila pacientov z psychiatrickej liečebne v neďalekom mestečku Owinska.
Nahnali ich do nákladných áut a odviezli do primitívnych plynových komôr, ktoré kedysi slúžili ako delostrelecké sklady. Do každého vozidla sa zmestilo 25 ľudí a nemocnicu každý deň opustili asi tri autá. Najprv brali iba mužov, neskôr ženy a nakoniec deti. Do 30. novembra usmrtili všetkých pacientov. Neušetrili ani personál, ktorý taktiež odviezli do tábora a zabili oxidom uhoľnatým. Nemocnicu premenili na kasárne SS.
Po úspechu odporných experimentov začali nacisti používať mobilné plynové komory v špeciálne upravených dodávkach na zabíjanie pacientov z iných nemocníc v okolí. Výfukové potrubie viedlo priamo do izolovanej zadnej časti a pacienti zomreli pri jazde do okolitých lesov, kde boli neskôr pochovaní v masových hroboch.
V polovici roka 1940 boli Lange a jeho muži zodpovední za vraždu viac ako 1000 pacientov z Owinska, 2750 pacientov z inej psychiatrickej nemocnice v mestečku Koscina, 1558 pacientov a 300 Poliakov z mesta Dzialdowo a stovky Poliakov v koncentračnom tábore.
V októbri 1943 šéf SS a gestapa Heinrich Himmler mal dva prejavy v Poznani, kde vyslovene hovoril o masovom vyhladzovaní Židov. Podľa neho bola genocída historická misia nacistov a zločiny odôvodnené vyšším účelom.
"Oficiálne to bolo väzenie a dočasný tábor pre miestnych civilistov, ale v skutočnosti to bol hlavne vyhladzovací tábor. Väzni, ktorí nemali skončiť v plynovej komore boli mučení a ubití k smrti. Mená obetí sú stále neznáme, pretože všetky dokumenty boli zničené. Ale odhady hovoria o 10.000 až 15.000 zabitých mučením, popravením a plynom," povedal miestny historik Michal Krzyzaniak pre MailOnline.
Po nacistickej invázii 1. septembra 1939, pripojili Poznaň k Ríši a premenovali na Posen. Pevnosť sa zdala byť ideálnym miestom vďaka svojej polohe. Na okraji mesta obklopená vegetáciou, ale nie príliš ďaleko od centra, kde malo gestapo svoje sídlo. Rodiny žijúce v oblasti, vyhnali z domovov a obsadili ich dôstojníci tábora a zamestnanci gestapa. Oblasť sa stala prísne izolovanou od zvyšku mesta.
V roku 1942 sa v tábore zastavilo splyňovanie väzňov a obe komory sa zmenili na bežné väzenské cely, pretože hromadné vraždy boli presunuté do pokročilejších plynových komôr postavených v Osvienčime a ďalších vyhladzovacích táboroch. Brutalita však pokračovala ďalej a mučenie zostalo každodennou realitou.
Preživší, ktorých neskôr presunuli do iných táborov, hovorili o neľudskom správaní stráží a dôstojníkov. "Väzni boli nútení bežať hore po schodoch, zatiaľ čo nosili ťažké kamene. Keď sa dostali na vrchol, SS-man ich kopol do tváre a oni sa zrútili. Ak ich nezabil pád, zastrelili ich tam, kde zostali ležať," uviedol Michal Krzyzaniak.
Keď bolo jasné, že nacisti vojnu prehrávajú, rozhodli sa tábor využiť na priemyselné účely a do apríla 1944 zostávajúcich väzňov presunuli do tábora na okraji mesta Zabikowo. Nakoniec sa ho vo februári 1945 zmocnila Červená armáda, ktorej sily postupovali smerom na Berlín.