BERLÍN/PRAHA - Odsun sovietskych vojakov a ich rodinných príslušníkov z východného Nemecka, ktorý sa začal 22. augusta 1990, bola náročná logistická operácia, ktorá nakoniec trvala štyri roky. Ešte viac ako pol roka po páde Berlínskeho múru - a zhruba mesiac a pol pred znovuzjednotením Nemecka - sa na území končiacej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) nachádzalo vyše pol milióna sovietskych vojakov a tiež tisíce ich príbuzných.
Fakty, ktoré boli desaťročia ukryté v minulosti: Rusi sú zodpovední za vypuknutie II. sv. vojny
NDR bola zahraničnopoliticky najdôležitejším satelitom Sovietskeho zväzu a na bezpečné zaistenie svojej západnej hranice neváhala Moskva obetovať nemalé prostriedky. Červená armáda zostala na území, ktoré dobyla v druhej svetovej vojne, spočiatku údajne preto, aby zaisťovala plnenie Postupimskej dohody. Od začiatku však sovietske jednotky primárne slúžili na presadzovanie cieľov ZSSR. Jasne sa to ukázalo počas prvej berlínskej krízy v rokoch 1948 až 1949 aj pri ľudovom povstaní v júni 1953.
Počty sovietskych vojakov postupne rástli, v krajine vyrástol rad strelníc, tankodromov či letísk. Sovieti disponovali v NDR údajne najväčším vojenským kontingentom, ktorý kedy dlhodobo udržiavala okupačná mocnosť v zahraničí. Mal stovky kasární a desiatky letísk, v jeho objektoch sa nachádzali škôlky, školy, obchody i zdravotnícke zariadenia. Sovieti v krajine rozmiestnili tisíce tankov aj okolo 200 jadrových hlavíc. Koncom 80. rokov už Sovieti ovládali územie s rozlohou Karlovarského kraja.
Dohodu o odsune sovietskych vojsk uzavreli sovietsky vodca Michail Gorbačov a kancelár Helmut Kohl v júli 1990 a stala sa súčasťou Zmluvy dva plus štyri, dokumentu umožňujúceho zjednotenie Nemecka. Pre transporty techniky sa používala morská cesta po Balte, časť kontingentu ale využila aj železničnú trasu cez Poľsko. Odsun sovietskych vojsk z NDR bol slávnostne ukončený 31. augusta 1994, stopy po Červenej armáde ale v krajine zostali, najmä v podobe veľkých ekologických škôd.
