KUVAJT/PRAHA - Necelé dva roky po skončení osemročnej vojny Iraku s Iránom v auguste 1988, ktorá si vyžiadala približne milión obetí, sa iracký diktátor Saddám Husajn rozhodol pre ďalšie vojenské dobrodružstvo. Kvôli údajne svojvoľnému znižovaniu ceny ropy Kuvajtom vpadol Irak pred štvrť storočím, 2. augusta 1990, na územie svojho južného suseda, vyhnal vládnuci rod Sabahov, dosadil tam bábkovú vládu a Kuvajt pripojil k svojmu územiu ako svoju 19. provinciu. Iracká okupácia Kuvajtu ale trvala len sedem mesiacov a viedla k jednej z najväčších vojenských konfrontácií od druhej svetovej vojny: počas vojny v Perzskom zálive v januári a februári 1991 bol Irak z Kuvajtu vykorenený, Saddám ale zvrhnutý nebol.
Odtajnený dokument, vojaci USA našli v Iraku chemické zbrane: Museli mlčať, teraz ich má IS!
Tyrana nad Tigrisom vtedy (počas spojeneckej operácie Púšťa búrka) nezosadili údajne zo strategických dôvodov. Odstrániť sa ho podarilo až 13 rokov potom počas americko-britskej invázie do Iraku na jar 2003. Saddáma chytili americkí vojaci v decembri 2003 a o tri roky neskôr ho obesili za podiel na masakre 148 šiitov v Dudžaile v roku 1982.
V roku 1990, v čase zásadných zmien v komunistických režimoch v strednej a východnej Európe, bol ale Saddám pevne v sedle. V apríli vyhlásil, že Irak disponuje chemickými zbraňami takej účinnosti, že sa s ním môžu rovnať jedine ZSSR a USA a že môže kedykoľvek zničiť polovicu Izraela. Vrásky mu ale robil Kuvajt, ktorý počas dlhej vojny s Iránom podporoval Irak a režimu v Bagdade tiež poskytol po útokoch na Basru svoje prístavy.
Po vojne od Bagdadu žiadal splatenie dlhu vo výške 14 miliárd dolárov, čo Bagdad odmietal. Saddám potom v júli 1990 obvinil Kuvajt, že svojvoľne znižuje cenu ropy, čím poškodzuje ekonomiku Iraku. Iracký minister zahraničných vecí Tárik Azíz povedal, že "každý dolár, o ktorý sa zníži cena barelu ropy, znamená pre Irak straty v miliónoch dolárov", a Kuvajtu vyčítal, že čerpá ropu zo sporného územia medzi oboma krajinami. Kuvajt to odmietol. Po masívnych hrozbách zo strany Iraku a krachu rozhovorov v saudskoarabskej Džidde 1. augusta, kde Kuvajt odmietol irackú požiadavku na postúpenie časti svojho územia, bola invázia na spadnutie.
Samotná agresia prebehla nebývalo rýchlo. O druhej hodine po polnoci miestneho času 2. augusta 1990 vpadlo okolo 100.000 irackých vojakov do Kuvajtu, za štyri hodiny obsadili metropolu a ďalší deň celú krajinu. Irak do bojov okrem lietadiel a vrtuľníkov nasadil aj štyri elitné divízie Republikánskej gardy: dve obrnené (Chammurapiho a Medínska), jednu pešiu (Nabukadnesarova) a jednu mechanizovanú (Tavalkalna). Pri invázii, ktorú Irak odôvodnil "žiadosťou mladých kuvajtských revolucionárov", ktorí údajne zvrhli tamojšiu vládu, zomrelo cca 700 osôb. Utiecť sa podarilo kuvajtskej vláde emira šejka Džábira Ahmada Sabaha; zabitý bol napríklad jeho brat šejk Fahd Ahmad Sabah.
Irak vyhlásil Kuvajt za svoju 19. provinciu a do čela tamojšej vlády dosadil "prechodnú slobodnú vládu" pod vedením Saddámovho zaťa, plukovníka Alá Husajna Alího (toho v roku 2000 odsúdili za vlastizradu na trest smrti, v 2001 mu trest zmenili na doživotie). Z Kuvajtu utieklo až 400.000 Kuvajťanov a niekoľko tisíc občanov ďalších štátov.
Bezpečnostná rada OSN prijala už v noci 2. augusta rezolúciu č. 660, ktorá Irak vyzývala na "okamžité a bezpodmienečné stiahnutie" z Kuvajtu, a o štyri dni neskôr rezolúciu č. 661 o sankciách proti Iraku, v ktorej zakázala všetkým členom OSN s agresorom obchodovať a poskytovať mu finančnú pomoc či zbrane. To však Bagdad nebral na vedomie. Inváziu odsúdil celý svet vrátane napríklad Ligy arabských štátov, len vedenie Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) ju privítalo. Mnoho štátov - medzi nimi aj ZSSR a Čína - zaviedli proti Iraku sankcie.
Na poplach začal biť najmä americký prezident George Bush. Požiadal Saudskú Arábiu o povolenie vyslať americké sily na ochranu tamojších ropných polí. Kráľ Fahd súhlasil, čím sa začala operácia Púštny štít. Do nej sa do januára 1991, kedy začala samotná vojna v Zálive, zapojilo 690.000 spojeneckých vojakov z 28 krajín a jej súčasťou bola aj československá protichemická jednotka.
Po ďalšom vyhrocovaní situácie a odmietnutí Iraku stiahnuť sa z Kuvajtu začali spojenci 17. januára 1991 operáciu Púštna búrka, v ktorej bol Kuvajt do 28. februára oslobodený. Vo vojne zahynulo vyše 145.000 osôb. Kuvajtský emir sa do vlasti vrátil 14. marca 1991.
V ďalších mesiacoch sa Kuvajt musel potýkať s horiacimi ropnými studňami, ktoré zapálili irackí vojaci: celkom ich horelo 732, dohasili ich v novembri 1991 (uvádzalo sa, že vtedy zhorela predvojnová produkcia Kuvajtu a Iraku dohromady). V roku 1993 dokončili vytyčovanie spoločnej hranice a o desať rokov neskôr ukončila činnosť pozorovateľská misia OSN (UNIKOM), ktorá 12 rokov strážila demilitarizované pásmo medzi Irakom a Kuvajtom.
V decembri 2002 (krátko pred inváziou na jar 2003) sa Saddám za okupáciu Kuvajťanom ospravedlnil, o dva roky neskôr urobilo to isté palestínske vedenie. Diplomatické styky medzi Irakom a Kuvajtom boli nadviazané až v júni 2004 a prvá návšteva kuvajtského premiéra v Iraku od invázie sa uskutočnila až v januári 2011. Irak potom koncom júna 2013 vyplatil Kuvajtu posledné reparácie. Bezpečnostná rada OSN jednohlasne schválila rezolúciu, ktorá uznávala úplné vyrovnanie Bagdadu s Kuvajtom. Celkovo Kuvajtu vraj Irak zaplatil na vojnových reparáciách 41,2 miliardy dolárov (asi 37,6 miliardy eur).
