BRATISLAVA - Mimozemský život na kométe? Vedci si myslia, že je to možné. Dvojica astronómov a astrobiológov tvrdí, že na kométe, na ktorej pristál modul Philae, môžu byť prvky mikrobiologického života.
Dvaja oprední astronómovia a astrobiológovia tvrdia, že na kométe 67P, na ktorej pristál modul Philae, sa môže vyskytovať mikrobiologický život. Kométa s názvom 67P/Churyumov-Gerasimenko môže v sebe ukrývať v častiach zamrznutej organicky bohatej čiernej kôry. Modul Philae, ktorý priniesla sonda Rosetta, pristál na kométe ešte koncom roka 2014. Modul sa mal dostať k organickým prvkom pripomínajúcim vírusové častice, píše Guardian.
Modul pristál na kométe v novembri 2014 a odvtedy sa neozval. Prvý raz vyslal signál až minulý mesiac. Ani sonda ani modul nie sú vybavené na hľadanie mimozemského života. No profesorka Chandra Wickramasinghe si myslí, že by sme mali byť otvorení k objavom nových foriem života. "Pred pätsto rokmi bol problém predstaviť si, že Zem nie je centrom vesmíru. Po tejto revolúcii naše zmýšľanie o živote a biológii zostalo zamerané iba na Zem. Je hlboko zakorenené v našej vedeckej kultúre a bude treba veľa dôkazov, aby sme ho prekonali," povedala pre britské noviny.
Život podobný ako u nás
Profesorka Wickramasingheová sa trochu vyčleňuje z vedeckého mainstreamu. V minulosti tvrdila, že vírus SARS k nám prišiel z vesmíru. Spolu s kolegom Maxom Wallisom sú presvedčení, že na kométe môže byť mikrobiologický život podobný tomu, ktorý možno nájsť aj na našej planéte v tých najnehostinnejších podmienkach.
Kométy podobné 67P mohli podľa nich zasiať život napríklad aj na Mars. Počítačové simulácie im naznačili, že mikróby môžu obývať v častiach, kde sa nachádzajú vodnaté plochy. Organizmy obsahujúce protimrznúce látky môžu prežiť aj v teplotách mínus 40 stupňov celzia.Na kométe sa nachádzajú zamrznuté plochy vody, pod ktorými môžu byť rôzne mikrobiologické formy života.
Mikroorganizmy sa podieľajú na tvorbe ľadových štruktúr. Tie sa vplyvom slnka vyparujú, ale podľa Wickramasingheovej tam musí byť zdroj, z ktorého sa tieto organizmy obnovujú.
#Philae's comet may host alien life, scientists say #FNSciTech | http://t.co/1QT3M4u9Us pic.twitter.com/YgQPA3JhaZ
— FoxNews.com SciTech (@fxnscitech) July 6, 2015
Vedci sú skeptickí
"Je to čistá špekulácia," povedal britskému Telegraphu Matt Taylor a dodal, že je to nepravdepodobné. "Nevidím žiadny presvedčivý dôkaz o tom, že by sa na kométe mohlo objaviť niečo iné ako abiotická chémia," povedala zase Sarah Horstová pre Washington Post.
Obrovské diery
Vesmírna sonda Rosetta objavila na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko osemnásť obrovských dier, ktoré sa podľa vedcov pravdepodobne vytvorili prepadom materiálu na povrchu kométy. Tím odborníkov na čele so Jean-Baptistom Vincentom z Max-Planck-Institut für Sonnensystemforschung informoval o objave dier v časopise Nature.
Diery na kométe sú až 200 metrov široké a 180 metrov hlboké, pričom z niektorých z nich vytryskujú prachové častice. "Z popraskaných stien vnútri týchto dier uniká materiál. Myslíme si, že tieto častice sa môžu vďaka prasklinám ľahšie ohriať a uniknúť do vesmíru," uviedol Vincent s tým, že príčinu vzniku týchto dier zatiaľ nepoznajú. Myslia si však, že to môže mať spojitosť so zahrievaním kométy, keď sa približuje k Slnku. Vincent dodal, že ani jedna z dier sa nenachádza v blízkosti modulu Philae, ktorý sa na kométe nachádza od novembra minulého roka.
Rosetta je na ceste už vyše 10 rokov
Sondu Rosetta vypustila Európska vesmírna agentúra (ESA) do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie. Z hibernácie sa prebrala vlani v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty.
Prvý ľudský stroj na kométe
Dvanásteho novembra potom sonda vypustila spomínaný modul Philae, ktorý pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým ľudskou rukou vyrobeným strojom na kométe. Pri pristátí sa mu však nepodarilo vystreliť úchytné zariadenia podobné harpúne, a preto sa odrazil. Na povrch kométy po druhý raz dosadol až o hodinu a 50 minút neskôr, potom sa odrazil ešte raz a po siedmich minútach pristál po tretí raz.
Po niekoľkých dňoch sa mu však vybila batéria a prepol sa do hibernačného režimu. Počas krátkeho obdobia fungovania ale stihol na povrchu kométy zaznamenať prítomnosť organických molekúl. Z hibernačného režimu sa prebral 13. júna a následne prostredníctvom Rosetty vyslal signál na Zem. Stalo sa tak po tom, ako sa kométa priblížila k Slnku, čo dodalo batérii modulu dostatok energie na fungovanie. Misia Rosetty sa mala pôvodne skončiť tento rok v decembri, minulý týždeň ju však predstavitelia ESA predĺžili až do septembra 2016.
