PERNITZ/BRATISLAVA - Slovenskí lovci duchov tentoraz pátrali za hranicami Slovenska. V miestnostiach rakúskeho baru ľudia počujú plakať malé dieťa, štrngať poháre a vŕzgať schody, po ktorých niekto chodí. Aby si vyšetrovatelia overili pravdivosť paranormálnych zážitkov, vybrali sa na miesto hrôzy a výsledok stojí skutočne za to!
Bar sa nachádza v malom rakúskom mestečku Pernitz, 130 kilometrov za hranicami Slovenska, kde pracuje aj Slovenka Barbora. Nevysvetliteľné udalosti nedali spávať už nejednej čašníčke, a tak skupinu Slovak Ghost Hunters zavolala na pomoc. „Čašníčky tam počujú smiať sa a plakať malé dieťa, štrngotať poháre, kroky po schodoch, vŕzganie schodov, akoby po nich niekto kráčal smerom hore, kde majú čašníčky menšie izby,“ vysvetľuje hlava skupiny lovcov duchov Matej.
Petržalský bunker vie vyvolať zimomriavky na tele: To, čo tam zažili lovci duchov, im nahnalo strach!
O bare sa povráva, že v ňom v minulosti bývala istá rodina s malým dieťaťom. Existujú však dve verzie príbehu. Prvá hovorí o psychicky narušenej matke, ktorá strčila svoje dieťa do mrazničky, lebo neustále plakalo, podľa druhej zas matka strčila dieťa do mrazničky, lebo mu chcela zraziť teplotu. Tak či onak, úbohé dieťa zomrelo.
Ako dosvedčil aj majiteľ baru, až 80 percent návštevníkov máva nejaký zvláštny paranormálny zážitok. A tak sa členovia SGH - Matej, Saška, Baška, Dado a Martin vybrali do terénu aj s filmovým štábom a študentom Radom, ktorý o aktivite skupiny píše diplomovú prácu. „Bolo pol druhej v noci a my sme mohli začať vyšetrovať. Najprv sme nakrúcali v hornej miestnosti v izbách čašníčok. Zotrvali sme tam necelých päť minút a už sme započuli nesmiernu ranu zdola, počuli sme, ako keby niekto na zem vysypal plný kartón pohárov. Všetci sme to počuli a tak sme utekali dole, či to počul aj majiteľ a čašníčka, ktorí sedeli pri bare. Povedali nám, že nič nepočuli,“ opisuje zvuk, ktorý nezachytila ani kamera.
Po tejto skúsenosti začali vyšetrovatelia klásť duchovi otázky v nemčine. Z odpovedí, ktoré zachytili, by mohlo ísť o malé dieťa, ktoré má strach. Svetlo v pivnici sa rozsvietilo samo od seba, kamera v hornom podlaží sa pohla a členovia tímu cítili, že sa ich niekto cudzí dotýka. „Podarilo sa nám dokonca zachytiť na diktafón zvuk, ako niekto Dadka hladkal po ruke, jasný zreteľný šuchot,“ hovorí Matej. Bolo očividné, že v bare neboli sami. Séria nevysvetliteľných zážitkov bola taká silná, že lovci duchov sa sami triasli od strachu. Stratené duše sa im však z baru vyhnať nepodarilo. Isté však je, že majiteľ baru má zrejme stálych nepozvaných hostí.
Hlas dieťaťa môžete počuť od 23. minúty, podivné šuchotanie sa ozýva od 24. minúty a 15. sekundy, mrazivý dotyk ducha od 27. minúty, zhruba v 30. minúte duch pohne kamerou. Presne o 38.20 sa objaví ORB.