HELSINKI - Podľa psychiatrov by klasické tabletky od bolesti mohli vážne narúšať našu psychiku napriek tomu alebo práve tým, že pomáhajú utlmiť niektoré signály nášho tela. Vyzerá to tak, že keď umelo umlčíme bolesť, naša psychika sa ozve.
Fínski vedci tvrdia, že niektorí ľudia sú na chemické látky obsiahnuté v liekoch od bolesti mimoriadne citliví a môžu u nich vyvolať zvýšené riziko spáchania trestného činu. Tieto zistenia vyplývajú zo skúmania 960 fínskych páchateľov vrážd. Podľa psychiatrov sú často užívané lieky od bolesti a antidepresíva spojené s vyšším rizikom páchania násilia, napríklad aj vrážd, uvádza portál Designntrend.com.
Nový druh internetového šialenstva ohrozuje zdravie detí: Môže mať smrteľné následky!
Vedci svoje hypotézy overovali na kontrolných skupinách desiatich ľudí rovnakého veku, pohlavia a mesta, pričom nikto z nich vraždu nespáchal. Vedci potom týchto ľudí monitorovali počas siedmich rokov, či brali psychiatrické lieky ako antidepresíva, či tabletky na epilepsiu alebo lieky proti bolesti. Odborníci tiež preverovali, či sa nikto zo skupiny dopustil trestného činu a výsledky boli prekvapivé.
Oslabujú sebaovládanie
Tí, ktorí pravidelne užívali lieky proti bolesti, vykazovali oveľa vyššie riziko spáchania samovraždy. Užívatelia antidepresív boli zasa častejšími páchateľmi násilných trestných činov. U ľudí berúcich sedatíva riziko samovraždy narastá o 45 percent a u užívateľov antidepresív riziko spáchania trestného činu o 31 percent. Tí, ktorí berú protizápalové lieky proti bolesti, majú toto riziko zvýšené až o 200 percent a tí, ktorí užívajú lieky proti bolesti na opiátovej báze, majú riziko samovraždy zvýšené o 92 percent.
Tajomstvo o obľúbenej ružovej tabletke odhalené: Takto v skutočnosti potláča bolesť!
Vedci pripisujú tieto alarmujúce percentá oslabeniu sebaovládania a podľa posledných štúdií by lieky proti bolesti mohli narúšať aj spracovanie emócií. Nedokážu však jednoznačne odpovedať, prečo niektoré lieky zvyšujú riziko spáchania vraždy. Preto ostáva štúdia bez uspokojivého záveru a odvoláva sa iba na hypotézy. Zároveň však upozorňuje na znepokojujúci fakt – lekári až príliš často uprednostňujú chemickú formu prvej pomoci postihnutým pacientom.
