BERLÍN/PRAHA - Pred 45 rokmi, 14. mája 1970, vznikla nemecká teroristická organizácia Frakcia Červenej armády (RAF). Svoju činnosť ukončila v apríli 1998 a za dobu svojej existencie vykonala desiatky teroristických akcií, pri ktorých pripravila o život vyše tridsať osôb.
Korene RAF siahajú do konca 60. rokov minulého storočia, ktoré sa nielen v Nemecku niesli v znamení študentského protestného hnutia. Jedným z jeho prejavov bola demonštrácia proti návšteve iránskeho šacha v západnom Berlíne, počas ktorej bol hliadkujúcim policajtom zastrelený jeden z účastníkov. Vodca jednej zo študentských skupín Andreas Baader podnikol v apríli 1968 spolu so svojou priateľkou Gudrun Ensslinovou podpalačský útok proti obchodnému domu vo Frankfurte nad Mohanom.
Páchateľov krátko po čine chytili a poslali do väzenia. V ňom Baadera navštevovala novinárka Ulrike Meinhofová, ktorá prepadla čaru jeho osobnosti do tej miery, že súhlasila s účasťou na Baaderovom násilnom oslobodení. K tomu došlo 14. mája 1970 a tento dátum je považovaný za deň vzniku RAF, ktorá bola v tejto fáze označovaná tiež ako "gang Baader-Meinhofová."
V roku 1972 boli Baader, Ensslinová, Meinhofová a Jan-Carl Raspe zatknutí a o päť rokov neskôr odsúdení na doživotie. Ulrike Meinhofová sa však verdiktu nedočkala. V máji 1976 ju našli v jej cele mŕtvu. Oficiálne spáchala samovraždu, avšak verzia o jej dobrovoľnej smrti má dodnes rad odporcov. Druhú generáciu členov reprezentovali najmä Christian Klar a Brigitte Mohnhauptová.
V polovici 80. rokov nastúpila na scénu tretia a posledná generácia teroristov RAF. Jej profesionálne konajúce komandá si brali na mušku predovšetkým americké vojenské ciele a predstaviteľov nemeckého priemyslu a finančníctva.
Vo svojej činnosti pokračovala RAF aj po páde Berlínskeho múru. V apríli 1991 spáchala atentát na Detleva Rohweddera, ktorý stál na čele úradu pre privatizáciu východonemeckých podnikov. Na jar 1993 vykonala bombový útok na väznicu v hesenskom Weiterstadte, ktorý spôsobil značné materiálne škody. Odpálenie čerstvo dostavanej väznice bolo poslednou veľkou akciou RAF. Po dramatickom zásahu sa polícii v júni 1993 podarilo zlikvidovať jej vedenie a činnosť organizácie bola prakticky paralyzovaná. V apríli 1998 tak organizácia oznámila ukončenie svojej činnosti.
V roku 2012 odsúdili k štvorročnému väzeniu Vereni Beckerovú, bývalú členku organizácie, ktorá bola uznaná vinnou z podielu na vražde vtedajšieho západonemeckého generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka a jeho dvoch spoločníkov v roku 1977.
