MILWAUKEE/PRAHA - Medzi príbehy o obetiach holokaustu patrí aj osud Hedvigy Strnadovej. V roku 1939 sa jej manžel obrátil na príbuzných v USA so žiadosťou o pomoc. Zháňal pracovné povolenie, aby sa obaja mohli vysťahovať a utiecť pred nacistami. Nepodarilo sa im to a Hedviga s jej manželom Paulom sa zaradili medzi židovské obete vojny.
Príbeh sa podarilo zrekonštruovať Židovskému múzeu v Milwaukee v americkom štáte Wisconsin. Podnetom bol materiál, ktorý našiel na pôde domu po svojich rodičoch v Milwaukee právnik Burton Strnad. V obálke s čiernou svastikou poslanou z Československa v decembri 1939 písal Paul Strnad svojmu bratrancovi a Burtonovmu otcovi Alvinovi. Bola to zúfalá žiadosť o pomoc s vysťahovaním z Európy. Obálka obsahovala aj módne návrhy Hedvigy Strnadovej namaľované na kvalitnom papieri. Mali Alvinovi poslúžiť ako dôkaz, že Češka bude schopná sa v USA uplatniť ako návrhárka, pretože v tomto odbore úspešne pracovala aj v Prahe.
Čítajte tiež: Láska z koncentračného tábora po 70 rokoch, Slovenka Róza prežila len vďaka klamstvu a sľubu!
„Máme záujem čo najskôr odísť z Európy, pretože v tejto krajine už nedokážeme zohnať prácu. Poslal som tiež návrhy svojej ženy a dúfam, že krajčírsky závod, o ktorom si mi písal minule, ich ocení,“ stálo v liste. Burton Strnad materiál odovzdal múzeu, ktoré do pátrania po objasnení celého príbehu zapojilo archivára, antropológov, odborníkov na holokaust a historikov. Výsledkom je výstava Zošité dejiny z holokaustu, ktorá práve skončila v Milwaukee a poputuje do Detroitu, Chicaga a New Yorku.
Nezávislá umelkyňa
Historici pátrali po manželoch Strnadových v jeruzalemskom pamätníku obetí holokaustu. Meno Paula Strnada sa tam objavilo vo výpovedi Brigitte Neumannovej, ktorá bola neterou Strnadových. Neumannová opísala Hedu Strnadovú ako nezávislú ženu plnú života. Červenovlásku, ktorá fajčila, čo vtedy u žien nebolo obvyklé. Mala vlastný návrhársky ateliér, v ktorom zamestnávala početný personál, a tiež verných zákazníkov, ktorí mali radi jej jemný vkus a osobitý návrhársky štýl. Manželia prevádzkovali tiež bábkové divadlo a keď krajčírstvo nebolo práve vyťažené, vytvárali obleky bábok.
Neumannová vedela, že v roku 1944 bola Heda Strnadová ešte v Terezíne, takže zomrieť musela na konci vojny. Americkému múzeu sa podarilo vďaka trpezlivému pátraniu po faktoch oživiť jej príbeh. Miestni divadelní kostyméri ušili podľa jej návrhov osem modelov a doplnkov k nim. „Nikdy som si neuvedomil, že to vlastne kreslila v snahe zachrániť sa. Ako je možné nakresliť niečo také radostné v takej temnej dobe? Levanduľový kabátik, radostné kvetinové vzory, ruže na večerných šatách. Kto to dokázal nakresliť, keď sa svet okolo neho rozpadal?“ povedal hlavný návrhár divadelných dielní Alexander Tecoma ku kresbám Strnadovej.
