USA - Reálna špionáž málokedy vyzerá tak ako vo filmoch a Joan Pujol Garcia, možno najšikovnejší tajný agent všetkých čias, mal tak ďaleko od Jamesa Bonda, ako sa len dá. Nepil martini, jeho zapaľovač sa nedokázal transformovať na zbraň a v jeho okolí sa nepohybovali žiadne sexi ženy odeté v bikinách. Napriek tomu sa mu podarilo výrazne ovplyvniť priebeh druhej svetovej vojny.
Joan Garcia narodený v roku 1912 nemal veľké pochopenie pre španielsku občiansku vojnu a snažil sa jej vyhnúť, ako sa len dalo. Z profesionálneho hľadiska to s ním tiež nevyzeralo najružovejšie, motal sa od jedného nudného zamestnania k druhému, chvíľu pracoval ako manažér kina, neskôr sa zase venoval chovu kurčiat. Zo zdanlivo neúspešného mladíka sa ale napokon vykľul človek, akých nosila táto zem len málo.
Po vypuknutí druhej svetovej a fašizácii Španielska vedel, že musí konať. Nespôsobilý ako vojak sa rozhodol ponúknuť svoje služby na tom najnepravdepodobnejšom mieste, a to priamo do rúk britskej spravodajskej služby. S ohľadom na jeho nezaujímavú minulosť však žiadosti malého fúzatého Španiela MI5 nevyhovela. Preto to Garcia skúsil inak.
Rovnako ako mnoho zamestnancov, ktorí chcú dosiahnuť rešpekt a povýšenie, sa Garcia prebojoval ku konkurencii a nakoniec nacistov presvedčil, že v Anglicku slúžil ako španielsky diplomat a je oddaný fašista s bezpečnými britskými kontaktmi. Nacisti si ho napokon najali ako cenný prínos v podobe zasvätenca do vedomostí "nepriateľa."
Zatiaľ mu všetko vychádzalo, teraz už len potreboval upútať pozornosť Britov. Garcia plánoval získať si dôveru Nemcov a potom tajne poslať ďalšiu žiadosť MI5. Medzitým ho však už britská spravodajská služba sledovala ako "špióna", ktorý komunikuje o Anglicku s nacistami. Keď sa MI5 dozvedela, ako sa veci majú, regrutovala Garciu ako "Agenta Garbo" a jeho život zrazu nabral úplne iné obrátky.
Slúžiť dvom pánom však nebolo vždy ľahké. Vyhnúť sa nacistickej popravčej čate si vyžadovalo veľa vynaliezavosti a predstavivosti. Garcia sa ale ukázal byť výborný klamár, a keď mu jeho nacistická spojka prikázala regrutovať ďalších dvojitých britských agentov, prišiel s nie menej ako 27 menami. Spolu s britskou spojkou potom vytvoril viac ako 300 fiktívnych správ o týchto agentoch, ktoré Garcia posielal späť k Nemcom.
Celá Garciova hra sa mohla pri bližšom skúmaní rozpadnúť ako domček z kariet, keďže nikdy nebol v Anglicku a svoje geografické vedomosti načerpal z cestopisných časopisov, ktoré našiel v miestnej knižnici. Agent Garbo ale úspešne udržoval pochybnosť nacistov v šachu vďaka zmesi drzosti, tvorivosti a až neskutočných výmyslov. Tým najväčším, ktorý vstúpil aj do učebníc dejepisu, bolo oklamanie Nemcov, že vylodenie spojencov bolo naplánované v Pas-de-Calais, skôr než v Normandii.
Garcia uznal, že väčšina spravodajských organizácií bola skoro rovnako neskúsená ako on a Nemecko malo iba niekoľko skutočných dvojitých agentov, ktorí by mohli prísť na to, že blufuje. Aj vďaka tomu mohli Briti kŕmiť Nemcov informáciami, ktoré chceli počuť.
Nacisti boli Garciovi takí vďační za neustály príval správ, že mu udelili Železný kríž. O niekoľko mesiacov neskôr, keď úspešne prelstil Nemcov, mu britský kráľ Juraj VI pridal ďalšie vyznamenanie a urobil z neho jediného človeka ovenčeného slávou na oboch stranách vojnového konfliktu.
Ku koncu musel Garcia predstierať vlastnú smrť a po vojne sa presunúť do Venezuely, aby sa vyhol prenasledovaniu bývalých nacistov túžiacich po pomste. Napriek tomu, že superveľmoci sveta držali všetky nitky a pohybovali udalosťami ako figúrkami po mape, Garcia dokázal, že aj jednotlivec môže mať obrovský vplyv, uviedol portál ozy.com.
