BRATISLAVA – Deti často povedia, čo majú na jazyku, nezamýšľajú sa nad tým, či je to v danej situácii vhodné alebo či tým niekoho urazia. Veľakrát sa iba zasmejeme, no niekedy nás naopak vedia poriadne vystrašiť. Povedia niečo zvláštne alebo nevysvetliteľné a zimomriavky sú na svete! Na jednej sociálnej sieti sa rodičia zdôverovali s príhodami, ktoré zažili so svojimi malými deťmi. Zbierku tých najhorších zážitkov vám teraz ponúkame!
Moja najlepšia kamarátka Lisa zomrela, keď som bola tehotná a čakala svoju dcérku. Keď mala moja dcéra tri roky, počula som ju smiať sa. Opýtala som sa, na čom sa smeje. Povedala: „Teta Lisa sa na mňa škerí a hrá sa so mnou.“
Keď mal môj syn len štyri roky, pozerali sme spolu dokument o Titanicu. Práve išla scéna, ktorá zobrazovala kotolňu, kamera prešla zľava doprava po celej miestnosti. Pozrel sa na televízor a povedal: „To nie je dobre. Kotle boli na opačnej strane a ja som stále presne tam!“ Vstal a ukázal na malý priestor medzi kotlami a dodal: „Tam som bol. Preto teraz nemám rád vodu.“
Keď mala moja dcéra tri roky, zobudila sa raz ráno akási rozladená. Opýtala som sa, či spala dobre. Ona odpovedala: „Nie, dedko Mike ma celú noc poťahoval za prst na nohe!“ Môj otec, dedko Mike, umrel osem rokov predtým, ako sa moja dcéra narodila a ťahanie za prst na nohe bol spôsob, akým nás s bratom budil, keď sme boli malí.
Dcéra ma videla so suchou kožou na pleciach, keď som sa raz spálila na slnku a opýtala sa ma, či by si mohla odložiť moju odlupujúcu sa kožu a dať si ju do uzatvárateľného pohára, aby si keď zomriem, mohla vyrobiť masku mojej tváre a mohla si ma tak pamätať naveky.
Keď bol môj syn mladší, raz prišiel do spálne a vliezol k nám do postele, plakal. Opýtal som sa ho, čo sa stalo. Povedal, že ten veľký tučný muž s krvavou dierou v hlave sa stále snaží otvoriť okno v jeho izbe.
Keď som raz obliekala dcéru pred otvorenou skriňou, stále sa pozerala za mňa a smiala sa. Opýtala som sa jej, čo je také vtipné. „Ten muž.“ Opýtala som sa, samozrejme, aký muž. „Ten muž s hadím krkom.“ Otočila som sa, no nič tam nebolo. Bála som sa zisťovať, či sa niekedy v mojom dome, v našej skrini, niekto náhodou neobesil.
Keď bol môj brat ešte malý, zvykol sa stále rozprávať s "anjelmi". Moja mama ho jedného dňa počula, ako hovorí: „Nemôžem ho zabiť! Je to jediný otec, ktorého mám!“
Moja 5-ročná dcéra istý čas mávala nočné mory a kričala aj v spánku. Jednu noc som k nej prišla a upokojujúco som jej hovorila „Neboj, mama je tu, všetko je v poriadku!“. Vtedy sa na mňa rozospato pozrela a zakričala: „Mama? Ale kto je to za tebou?“
Raz sa na mňa pozrel môj syn a tým najsladším a najmilším hláskom povedal: „Neboj mami, nikdy ťa nezavraždím.“
Moja dcéra mi raz povedala: „Oci, ľúbim ťa tak veľmi, že by som ti chcela odrezať hlavu a nosiť si ju stále so sebou, aby som mohla vidieť tvoju tvár kedykoľvek budem chcieť.“
Raz som svojho syna nechala spať so mnou v posteli, pretože môj manžel bol na služobnej ceste. V dome bolo hrobové ticho, keď zrazu zakričal: „Mám ťa tam, kde chcem a teraz ťa zjem!“
Kým mal môj chlapček tri roky, stále mi hovoril o divnom mužovi, ktorý žije v mojej a manželovej spálni. Raz ho vraj navštívil v jeho izbe a odvtedy o ňom neustále hovoril. Urobila som chybu a opýtala som sa ho, ako vyzerá. Môj syn odpovedal: „No, on nemá žiadnu tvár.“
Ukladal som svojho dvojročného syna k spánku, keď sa raz zrazu rozlúčil slovami „Zbohom, tati.“ Povedal som mu, že si zvykneme popriať dobrú noc. On sa na mňa pozrel a povedal: „Ja viem, ale teraz ti hovorím zbohom.“