MOSKVA - Michail Gorbačov začal po nástupe do čela sovietskych komunistov pred 30 rokmi, 11. marca 1985, zmeny, ktoré mali reformovať komunistický systém a dodať sovietskemu impériu novú silu. Sovietsky zväz sa ale rozpadol a komunistický systém sa zrútil. Až neskôr Gorbačov priznal, že reformovať ani nešiel. Jeho perestrojka (prestavba) a glasnosť, teda politika otvoreného pohľadu na komunistickú minulosť krajiny, ale pomohli k návratu demokracie do bývalého komunistického bloku a k zmene politickej mapy sveta.
Doma si však Gorbačov rešpekt nezískal. Pre mnohých ľudí viac než návrat vytúženej slobody znamenali jeho reformy zdražovanie aj stratu dlhoročných istôt a mnoho Rusov mu nemôže dodnes zabudnúť rozpad Sovietskeho zväzu. Svoju úlohu v tom zohral aj jeho pokus obmedziť nadmerné holdovanie alkoholu. V Rusku sa tak z Gorbačova stal jeden z najmenej obľúbených politikov.
Bývalý šéf stavropolských komunistov Gorbačov sa do Moskvy prepracoval v roku 1978 a dotiahol to na členstvo v politbyre. Voľbe Gorbačova generálnym tajomníkom ÚV KSSZ predchádzali tri rýchlo po sebe idúce úmrtia predchádzajúcich vládcov. V novembri 1982 zomrel Leonid Brežnev, vo februári 1984 jeho nástupca Jurij Andropov. A v marci 1985, deň pred voľbou Gorbačova, zomrel Konstantin Černenko. Asi najvážnejším súperom mu bol vo voľbe generálneho tajomníka strany šéf moskovských komunistov Viktor Grišin.
K víťazstvu pomohlo Gorbačovovi podľa historikov niekoľko faktorov. Jedným z nich bolo, že mal podporu vtedajšieho ministra zahraničia Andreja Gromyka a šéfa obávanej a "všemocnej" tajnej služby KGB Viktora Čebrikova. Stála za ním údajne aj vplyvná skupina šéfov oblastných výborov. Gorbačov, ktorý 2. marca oslávil 84. narodeniny, vtedy pôsobil vďaka svojmu veku ako také zjavenie. Mal 54 rokov, medzi vtedajšou nomenklatúrou však bol "mladíkom". Od väčšiny svojich straníckych kolegov sa so svojou manželkou Raisou odlišovali aj uvoľneným vystupovaním. "Jeho postoj je relatívne otvorený a inteligentný. Je priateľský, má určitý šarm a humor," napísala už v roku 1984 vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová americkému prezidentovi Ronaldovi Reaganovi.
Počas prvých desiatich mesiacov po nástupe Gorbačova odišli z vysokých funkcií desiatky ministrov a straníckych tajomníkov. Začala modernizácia hospodárstva, disidentovi Andrejovi Sacharovovi bol napríklad na Gorbačovovo pokyn povolený návrat z vyhnanstva do Moskvy. Z internácie boli prepustení aj ďalší poprední disidenti.
So svojím ministrom zahraničia Eduardom Ševardnadzem, ktorý vlani zomrel, odštartoval dejinné zmeny v diplomacii Sovietskeho zväzu. Už koncom roka 1986 sa Gorbačov vyslovil proti monopolu politických strán a v roku 1987 odsúdil výlučnosť akéhokoľvek štátu vnútri socialistického bloku. V roku 1988 podporil alternatívne formy politického vývoja a verejne odmietol Brežnevovu doktrínu, právo intervencie a zasahovania. V februári 1989 bol ukončený odsun sovietskych jednotiek z Afganistanu.
Perestrojka a glasnosť začali prenikať aj do vtedajších satelitov ZSSR. V apríli 1987 Gorbačov navštívil Prahu, ale návšteva vtedy ešte nesplnila očakávania. Politik sa totiž nevyjadril k udalostiam roka 1968, ako mnohí očakávali. Aj vzťahy s USA sa začali zlepšovať: po stretnutí Gorbačova a Reagana v októbri 1986 v islandskom Reykjavíku prišiel na Západe populárny "Gorby" v decembri 1987 na oficiálnu návštevu USA, kde bola podpísaná okrem iného Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu ( INF). Koncom roku 1989 Gorbačov oznámil na Malte počas schôdzky s americkým prezidentom Georgeom Bushom koniec studenej vojny. V roku 1990 svet ocenil Gorbačovove zásluhy Nobelovou cenou za mier a Gorbačov cenu preberal už ako prvý sovietsky prezident. V tejto funkcii však vydržal len krátko - do zániku ZSSR v decembri 1991.
S rozpadom ZSSR Gorbačov odišiel z politiky, ešte niekoľko mesiacov predtým sa stal smutným hrdinom pokusu konzervatívnych síl o puč. V tej dobe bol pučistami izolovaný na Jalte, hrdinom dňa sa stal naopak vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin. O päť rokov neskôr sa pokúsil o návrat, v prezidentských voľbách ale získal len necelé jedno percento hlasov. Potom ešte založil niekoľko bezvýznamných sociálnodemokratických strán. Teraz stojí v čele ním založeného výskumného a dobročinného Gorbačovho fondu. Koncom roka 2014 vydal knihu "Po Kremli".
Gorbačov, ktorý svojho času patril ku kritikom režimu ruského prezidenta Vladimira Putina, vlani podporil anexiu Krymu ako napravenie niekdajšej chyby sovietskeho vedenia, ktoré polostrov odovzdalo Ukrajine. Súčasne odsúdil počínanie Západu, ktorý v reakcii na anexiu uvalil na Rusko sankcie.
Gorbačov sa narodil 2. marca 1931 v dedine Privolnoje vo Stavropoľskom kraji v rusko-ukrajinskej roľníckej rodine. V Moskve vyštudoval právnickú fakultu a od roku 1952, kedy vstúpil do KSSZ, trpezlivo stúpal po straníckom rebríčku. Verným sprievodcom mu bola od roku 1953 manželka Raisa, ktorá vytvorila nový obraz manželky sovietskeho štátnika. V septembri 1999 zomrela na leukémiu. Spolu mali dcéru Irinu. V roku 1999 Gorbačov dostal z rúk Václava Havla Rád bieleho leva.
