BOSTON - Posledné desaťročia výskumu posunuli Saula Villeda z Kalifornskej univerzity vpred v myšlienke na niečo ako elixír mladosti. Jeho nedávno prezentovaný výskum dáva paradoxne za pravdu legendárnej grófke Báthory, aj keď nie úplne presne. Villeda totiž dokáže krvou mladých myší liečiť „starobu“ tých starších. Ako je to možné?
Kozmetický priemysel výsledky štúdie neovplyvnia, mladnutie sa týka iba mysle, a to najmä pamäti. „V mladej krvi je nepochybne niečo zvláštneho, čo umožňuje zmierňovať určité aspekty starnutia,“ tvrdí autor štúdie. „Momentálne sa uskutočňujú pokusy na starej myši postihnutej Alzheimerovou chorobou,“ doplnila Lida Katsimpardiová.
Zdokonalenie systému nazvaného heterochronická parabióza, ktorá dokáže trvale prepojiť krvný obeh medzi dvoma myšami, umožnilo vedcom dokázať takmer nemožné. Proteín GDF-11 prítomný vo vysokej miere u mladej myši preniesli do staršej, čím po piatich týždňoch dosiahli mimoriadnu regeneráciu srdcového tkaniva.
Vo vedeckom magazíne Nature Medicine publikovali už ďalšie tri články, ktoré porovnávajú pôsobenie injekčného podávania krvnej plazmy. Ukázalo sa, že takáto transfúzia má pozitívny vplyv na zlepšenie poznávacích schopností starších myší.
Saul Villeda pre BBC prirovnal tento proces k príbehu zo života: „Povedzme, že zaparkujem svoje auto, z toho miesta vidím most Golden Gate, výťah, dobíjacie miesto pre autá. Vrátim sa po mnohých hodinách a nájdem svoje auto. Čiže môj mozog použije tieto vizuálne kľúče, most či výťah, a zavedie ma späť k môjmu autu.“
Vekom sa táto schopnosť stráca, preto sa Villea so svojím tímom z Harvard Stem Cell Institute v americkom Bostone rozhodli zamerať sa na časť mozgu, ktorá proces riadi. „Naše údaje ukazujú, že podávanie mladej krvi pôsobí proti starnutiu na molekulárnej, štrukturálnej, funkčnej a poznávacej úrovni hipokampu,“ uvádza Katrimpadriová. Hipokampus je súčasťou veľkého mozgu, ktorá hrá dôležitú úlohu v priestorovej pamäti a orientácii.
Cieľom elixíru mladosti tak nie je hromadné omladzovanie, víziavedcov sa týka len terapie. Experimenty na ľuďoch by mali začať vykonávať o štyri až päť rokov, zatiaľ však musia čeliť otázkam o dávkovaní krvi či prípadných vedľajších účinkoch.
