LONDÝN - Štyri nové skleníkové plyny, zrejme produkované ľuďmi, ohrozujú podľa vedcov ochrannú ozónovú vrstvu našej planéty. Koncentrácie týchto zlúčenín v atmosfére sú zatiaľ malé a nepredstavujú bezprostredné nebezpečenstvo, dva z nich ale rastú znepokojujúcim tempom. Najväčší problém však predstavuje fakt, že doteraz nebol zistený ich zdroj.
Obavy, ktoré spôsobila ozónová diera, viedli od polovice 80. rokov k obmedzovaniu až úplnému zákazu používania rôznych typov chlorfluorovaných uhľovodíkov (CFC), predovšetkým freónov používaných v minulosti okrem iného v chladničkách, klimatizáciách či sprejoch. Teraz ale výskumníci z britskej University of East Anglia odhalili výskyt štyroch nových plynov, ktoré ničia ozón a dostávajú sa do atmosféry z doposiaľ nezistených zdrojov. Tri z týchto zlúčenín sú chlórfluórované uhľovodíky (CFC) a jeden patrí medzi hydrochlorfluorované uhľovodíky (HCFC).
"Náš výskum odhalil štyri plyny, ktoré sa do 60. rokov v atmosfére vôbec nevyskytovali, čo naznačuje, že ich produkuje ľudstvo," uviedol vedúci výskumu Johannes Laube.
Vedci tieto plyny objavili vďaka analýze stálej snehovej pokrývky Antarktídy, z ktorej vzoriek možno zistiť zloženie atmosféry za posledných až sto roko . Okrem toho experti skúmali aj súčasné vzorky vzduchu odobraté v odľahlom myse Cape Grim v Tasmánii. Na základe tohto výskumu experti odhadli, že do atmosféry bolo vypustených asi 74 000 ton spomínaných plynov. Dva z nich sa vraj pritom v atmosfére hromadia vysokým tempom, čo vyvoláva obavy.
"Identifikácia týchto štyroch nových plynov je veľmi znepokojujúca, pretože prispievajú k ničeniu ozónovej vrstvy. Nevieme, odkiaľ sú tieto nové plyny vypúšťané, to by sa malo vyšetriť. Potenciálnymi zdrojmi sú chemikálie na výrobu prostriedkov na ničenie hmyzu a rozpúšťadlá na čistenie elektronických súčiastok," konštatoval Laube.
"Ony tri chlórfluórované uhľovodíky sa navyše v atmosfére rozpadajú veľmi pomaly, takže aj keby boli tieto emisie okamžite zastavené, budú vo vzduchu prítomné ešte mnoho nasledujúcich desaťročí," upozornil expert.
Aj ďalší vedci pripúšťajú, že hoci existujúce koncentrácie týchto plynov sú malé a nepredstavujú bezprostredné riziko, malo by sa pracovať na zistení ich pôvodu. "Táto štúdia svedčí o tom, že ničenie ozónovej vrstvy nie je vecou minulosti," poznamenal Piers Forster z britskej University of Leeds.
Ozónová vrstva, ktorá je súčasťou atmosféry krajiny a nachádza sa 15 až 30 kilometrov nad zemským povrchom, zohráva kľúčovú úlohu pri blokovaní škodlivého ultrafialového žiarenia, ktoré okrem iného spôsobuje u ľudí rakovinu a u zvierat napríklad problémy s rozmnožovaním.
V roku 1985 bola nad Antarktídou objavená obrovská ozónová diera. Experti označili za hlavného vinníka freóny. Tieto plyny boli vynájdené v 20. rokoch minulého storočia a vo veľkom sa používali v chladiacich zariadeniach a ako hnacie médium v sprejoch. Na základe Montrealského protokolu z roku 1987, ktorý je považovaný za jednu z najúspešnejších ekologických dohôd v histórii, bolo používanie freónov silne obmedzené. Úplný zákaz výroby freónov vošiel do platnosti v roku 2010.
