BRATISLAVA – Letný slnovrat sa u nás už tradične spája s vysokými teplotami. Slovenskí meteorológovia však upozorňujú, horúčavy nám môžu uškodiť v podobe neviditeľného nepriateľa. V ohrození sú rekreanti, ale aj turisti na horách.
Letný slnovrat je podľa odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) obdobím vysokých hodnôt UV žiarenia pri zemskom povrchu. Dni sú dlhé a slnko je vysoko. Pri pohybe na priamom slnku sa môže pokožka veľmi ľahko spáliť. Hodnoty UVI sa budú v najbližších dňoch blížiť k ročným maximám, preto by sme mali dbať na zvýšenú ochranu pokožky.
Vedci tvrdia, že slnko ovplyvňuje dĺžku života: Pozrite sa, či patríte medzi šťastnejších!
„V čase poludnia je dráha slnečných lúčov v atmosfére najkratšia a na vodorovný povrch dopadá za jednotku času najviac slnečnej energie a pri bezoblačnej oblohe dosahujú ročné maximá aj jej denné sumy. Súčasťou spektra slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch je aj jeho ultrafialová (UV) zložka,“ vysvetlili meteorológovia v súvislosti s letným slnovratom.
Hoci sa slnečné UV žiarenie neprejavuje výraznými tepelnými účinkami, energia jeho jednotlivých fotónov je relatívne veľká a žiarenie výrazne interaguje nielen so zložkami atmosféry, ale aj s objektmi na zemskom povrchu, vrátane živých organizmov a človeka, dopĺňajú experti.
Zdravotné dôsledky slnečného žiarenia
Ak sa slnečnému žiareniu vystavíme nadmerne, musíme rátať so sčervenaním kože, zápalom očných spojiviek či oslabením imunity. Slnečné UV žiarenie má však aj pozitívny efekt. Pomocou neho sa v ľudskom tele tvorí vitamín D. „Pri pozvoľnom vystavovaní sa UV žiareniu si ľudská pokožka vytvára prirodzenú ochranu zvýšenou tvorbou melanínu, čo sa prejavuje postupným hnednutím kože,“ objasnili odborníci.
Neďaleko Bratislavy namerali vysokú hodnotu ozónu: Pozor na ťažkosti s dýchaním!
Problémom ultrafialového žiarenia s najkratšími vlnovými dĺžkami je fakt, ho pohlcuje najmä ozón, ktorého najväčšia koncentrácia sa nachádza vo výške okolo 23 km. Vďaka ľudskej činnosti je však ozónová vrstva Zeme narušená a k povrchu zeme preniká pri jasnej oblohe viac slnečného ultrafialového žiarenia, než tomu bolo pred 30 až 40 rokmi.
„Poludňajšie hodnoty tej zložky slnečného UV žiarenia, ktorá spôsobuje pri nadmernej expozícii sčervenanie pokožky, sa pre verejnosť vyjadrujú prirodzeným číslom tzv. ultrafialovým indexom (UVI). Pre stanovené intervaly UVI Svetová zdravotnícka organizácia odporúča použitie vhodných ochranných prostriedkov (pokrývka hlavy, slnečné okuliare, ochranný odev, alebo krém s dostatočným ochranným faktorom pred UVA a UVB žiarením), ktoré by mal každý človek zvoliť vzhľadom na fototyp,“ ozrejmili meteorológovia s upozornením, že veľmi vysoké hodnoty UVI u nás každoročne meriame od mája do začiatku augusta.
Najdôležitejšie fakty o UV žiarení
- Na UV žiarenie je citlivejšia pokožka, ktorá tomuto žiareniu nebola dlhšiu dobu vystavená (napr. prvá expozícia po zimnom období).
- Hodnoty UV indexu s nadmorskou výškou rastú, s výškou rastie podiel priameho UV žiarenia na úkor rozptýleného, k UV žiareniu dopadajúcemu na naše telo prispieva aj žiarenie odrazené od povrchu - snehová pokrývka odráža viac ako polovicu dopadajúceho UV žiarenia, v členitom horskom teréne (najmä so snehom) sa môže prejaviť vplyv viacnásobného odrazu slnečného žiarenia.
- Vo väčších nadmorských výškach, kde je často nižšia teplota vzduchu, si pôsobenie slnečného žiarenia uvedomujeme menej a zabúdame na ochranu pred jeho pôsobením v porovnaní s nižšími nadmorskými výškami, kde nám vyššia teplota vzduchu okolo poludnia spôsobuje teplotný diskomfort a núti nás vyhľadať tieň.
- V nižších zemepisných šírkach, kam často cestujeme počas dovolenky k moru, slnko kulminuje pri väčšej výške a hodnoty celkového ozónu sú prirodzene nižšie, čomu zodpovedajú prirodzene vyššie hodnoty slnečného UV žiarenia (väčší UVI).
- Pri mori, v porovnaní s väčšími nadmorskými výškami v rovnakej zemepisnej šírke, je podiel rozptýlenej zložky UV žiarenia taktiež prirodzene väčší, čo znamená, že ani v tieni nie sme pred slnečným UV žiarením celkom v bezpečí.
- Slnečné UV žiarenie dobre preniká do vody - v hĺbke dva metre boli nameraných až 50 percent z hodnoty meranej na hladine čistej vody, preto je v tomto období pri kúpaní sa vo vonkajšom prostredí dobré používať ochranné prostriedky odolné voči vode.
- Pre tvorbu dostatočného množstva vitamínu D nie je nutné vystavovať sa slnečnému žiareniu bez ochranných prostriedkov v poludňajších hodinách (postačuje expozícia tváre a predlaktia v ranných a popoludňajších hodinách, mimo intervalu ±2 hodín okolo poludnia).
