WASHINGTON - Zopakuje sa hrozivý scenár z roku 1645? Slnečná aktivita je v súčasnosti na najnižšej úrovni za posledných 100 rokov a stále klesá. Vedci varujú, že tento jav môže viesť k mrazivo chladným zimám podobným z čias, keď nastalo takzvané Maunderovo minimum, ktoré je jedno z troch najchladnejších období malej doby ľadovej.
V roku 2013 bola slnečná aktivita na vrchole, v súčasnosti však vedci pozorujú úplný opak a varujú, že tento slnečný pokoj môže mať za následky veľké teplotné zmeny. "Všetky merania ukazujú, že slnečná aktivita neustále klesá. Solárnej fyzike sa venujem už 30 rokov, no nikdy som nič také nevidel," povedal pre BBC Richard Harrison z laboratória v Oxforshire.
Podľa vedcov existuje až 20-percentná pravdepodobnosť, že sa zopakuje scenár zo 17. storočia, kedy nastalo Maunderovo minimum, čo je pomenovanie obdobia slnečnej aktivity medzi rokmi 1638 až 1715. Na Slnku sa v tejto dobe neobjavovali takmer žiadne slnečné škvrny, čo malo za následok oveľa chladnejšie podnebie. Teploty boli vtedy tak mrazivé, že napríklad v Londýne zamrzla aj rieka Temža.
Na to, že na Slnku "sa deje niečo neočakávané", vlani upozorňovala aj NASA, ktorá podrobné skúma slnečné škvrny. "Počet slnečných škvŕn je už teraz pod úrovňou z roku 2011 a slnečné erupcie sa objavovali len zriedkavo," informovala vtedy NASA s tým, že trend má byť aj naďalej klesajúci.
Bádateľka Lucie Green z londýnskej univerzity však pripúšťa, že v dôsledku ľudskej činnosti môže byť teraz všetko inak. "Svet, v ktorom žiejme dnes, je úplne iný. Je ťažké povedať, aké to bude mať následky," vysvetlila. Profesor Mike Lockwood z University of Reading zas upozorňuje na to, že v prípade návratu malej doby ľadovej môže vplyvom ochladenia atmosféry dôjsť aj k zmenám vzdušných prúdov, čo by mohlo viesť až ku kolapsu klimatického systému.
