NEW YORK - Síce sa hovorí, že starého psa novým kúskom nenaučíš, ale niektoré rozhodne zvládnuť môže. Dokázala to newyorská cvičiteľka Anna Jane Grossmanová, ktorá úspešne naučila svojho psa používať iPad - hoci jeho možnosti obmedzuje nedostatok aplikácií, napísala agentúra AFP.
"Je to novinka. A je to tiež zábava," povedala Grossmanová v Škole pre psov, ktorú vedie s partnerkou Kate Senisiovou neďaleko Manhattanu. "Nemá to síce veľmi veľký zmysel, ale ako ja to vidím, tak rovnako všetci hráme na iPadoch v jednom kuse hry, potom prečo ich nehrať aj so svojimi psami?"
Grossmanová naučila používať iPad svojho osemročného kríženca pudla a yorkshirského teriéra Amosa, ktorý už má v repertoári celú škálu veselých kúskov, vrátane predstierania "mŕtveho", keď počuje slová "Beng, beng."
V záujme objektivity priviedol novinár agentúry AFP vlastného psa, trojročného kríženca jazvečíka menom Bandita, aby overil, či ho Grossmanová dokáže zmeniť na skutočného počítačového maniaka na štyroch labkách.
Grossmanová najskôr Banditu učila, aby sa na povel dotkol ňufákom jej dlane, za čo dostal chutnú odmenu. Potom ho rovnakým spôsobom učila buchnúť nosom do mucholapky a po nej do poznámkového bloku, ktorý občas natrela štipkou arašidového masla, aby prilákala jeho pozornosť.
A potom už nasledoval iPhone a iPad - obe zariadenie funguje rovnako dobre - s ich dotykovými obrazovkami reagujúcimi na najjemnejší kontakt s vlhkým psím ňufákom. "Spotrebujeme tu veľa čistiacich obrúskov na obrazovku," pripustila Grossmanová.
Behom hodiny výcviku dokázal Bandita zaobstarať na povel svoj autoportrét s pomocou aplikácie nazvanej Big Camera Button, ktorý spustí spúšť fotoaparátu v iPhone len dotykom na ktoromkoľvek mieste obrazovky. Výsledkom bol veľmi blízky portrét psích očí a čela hlavy .
Grossmanová používa aj aplikáciu nazvanú YesNo so zeleným tlačidlom pre Áno a červeným pre Nie. S jej pomocou "odpovedá" jej Amos aj na tie najhlbokomyselnejšie otázky: "Je 2 a 2 päť?" Nie! "Sú tlačené médiá mŕtve?" Nie!
Táto aplikácia bola vytvorená, aby deťom, ktoré majú problémy s rozprávaním, pomohla v komunikácii s ostatnými. Podľa Grossmanovej ide zároveň o jednu z mála aplikácií pre dotykové obrazovky, na ktoré narazila, keď hľadala potenciálny programy pre využitie v medzidruhovej komunikácii.
"Problém nespočíva v tom, čo je väčšina psov schopná robiť," dodala Grossmanová. "Ale v tom, že nie je veľa aplikácií, ktoré by boli dosť veľké, aby sa ich pes mohol dotknúť ňufákom a zároveň robili niečo praktické."
Teraz napríklad učí slepeckého psa, aby s využitím audioaplikácie dokázal spoznať a dať najavo, či si jeho pán vybral ponožky rovnakej farby. Iný klient je pilot, ktorý chce, aby sa jeho pes na povel dotkol jeho iPadu na správnom mieste, kde otvorí aktuálnu predletovú predpoveď počasia.
"Veľa asistenčných psov je vycvičená, aby stlačili tlačidlo v prípade núdze," a preto by nemal byť príliš veľký rozdiel naučiť ich urobiť to isté prostredníctvom obrazovky smartfónu alebo tabletu, dodala Grossmanová .
Čím viac ľudí sa dozvedá o tom, že psy môžu používať iPady, tým viac sa objavuje tých, ktorým sa to nepáči. "V našej cvičiteľskej komunite ľudia zvyčajne reagujú v štýle 'To je super!'," povedala Grossmanová, ktorej škola už ponúka semináre "iPes". "Ale tiež som už dostala veľa nahnevaných e-mailov od ľudí, čo mi píšu 'Steve Jobs sa musí obracať v hrobe'," dodala.
